Schubert oprel tento cyklus o niekoľko výrazných kontrastov, ako napr. veselý úvodný popevok, živý valčík v „Netrpezlivosti“,.. Zvukomaľba prúdiacej vody pomáha mnohým skladbám, rovnako ako pohyb šestnástin vnáša ruch aj do lyriky. Tovariš sa spočiatku javí ako veselý mládenec, no v skutočnosti je už predurčenou obeťou lásky. Leitmotív potôčika osviežuje celý cyklus svojou prírodnou poéziou. Schubert sa dobre postaral o to, aby sa tkanivo celku prekrvilo životom. Tým zabránil nebezpečenstvu jednotvárnosti a sentimentality.
No vyskytujú sa tu i piesne vyslovene lyrické, kde sa práve javí Schubertov zmysel pre odlišnosť: lyrika „Pauzy“, „Milej farby“, „Zlej farby“, „Suchých kvetov“, „Rozhovoru“ a „Uspávanky“. Tu prestáva záležať na slovách, Schubert ich pretavuje do nádhernej hudby. Je to akoby zbierka citov, kde je zachytené ľudské srdce i jeho zmätok. Cyklus má mocnú katarziu a dokáže lomcovať i poslucháčom, málo ochotným nechať sa dojať. vyznačuje sa vynikajúcou vokálnou sadzbou, spevácky part znie vždy v tej najvhodnejšej polohe. Napriek tomu ľudský hlas virtuózne nezneužíva a s tu značne exponovaným klavírom ho udržiava v rovnováhe.


ZÁVER
Na záver možno len dodať, že skladatelia, s ktorými som sa v práci zaoberala, boli skutočne tými naj v oblasti piesňovej tvorby. Vo svojich piesňach dokázali dokonale vyjadriť všetky svoje pocity a nálady, i nálady autorov ich predlôh. Často dokonca lepšie vyjadrili niektoré kľúčové body hudbou lepšie ako spisovatelia slovom. U oboch autorov niet stopy po navodenej citovosti, ale je to spev, ktorý rastie priamo zo života, odhaľuje ľudský cit v jeho prirodzenosti a kráse, takže znie bezprostredne s jeho vnútrom, čím aj vychováva k citovej úprimnosti.
Schneider-Trnavský, hoci niekedy nadväzoval práve na Schuberta, ukázal nový smer v piesňovej tvorbe, najmä pre tú tvorbu, ktorá má vychádzať z ľudovej tvorivosti, má ju rozvinúť, zušľachtiť a vrátiť v hodnotnejšej podobe ľudu. Ak chce autor dokonale vyjadriť potreby a spôsob života ľudu svojho národa, je veľmi dôležité, aby s ním bol čo najužšie spojený. U Trnavského môžeme vidieť, že sa mu to naozaj podarilo, vedel sa započúvať do nálad svojho ľudu. Týmto smerom viedol i svoju tvorivosť. Mikuláš Schneider-Trnavský myslel realisticky, čo mu umožnilo dokonale odraziť spoločenskú situáciu a život nášho národa práve v hudbe. Mullerova „Krásna mlynárka“ patrí k dielam, ktoré sa nedajú tak ľahko zhudobniť. Je pre to potrebný obrovský talent a majstrovstvo, ktoré Schubertovi jednoznačne môžeme pripísať.