Slzy a úsmevy
Je to zbierka umelých piesní, ktorá je spolu s ďalšími dvoma zbierkami (Drobné kvety a Zo srdca) východiskom celej tvorby Schneidra- Trnavského. Sú dielom skladateľovej mladosti, kedy Schneider nielen dokonale poznal, ale aj precítil ľudovú piesňovú poéziu. Z tohto prežitia sa rozvinula osobitná, nenapodobniteľná melodika, ktorá je raz do nerozoznania podobná pôvodnej ľudovej piesni, raz sa rozrastie do silne subjektívnej, baladickej piesňovej lyriky, v ktorej sú len nepatrné náznaky ľudových intonácií. Viaceré piesne z týchto zbierok zľudoveli.

2. 1. Rozbor diela
Piesňový cyklus Slzy a úsmevy obsahuje 10 piesní na básnické, väčšinou reflexívne, baladické alebo epické texty popredných slovenských poetov. Každá pieseň tohto cyklu má svoj osobitný ráz.
1. Prsteň (J. Jesenský) spieva o nešťastnej láske. Pieseň sa sústreďuje na nepokojný pohyb v sprievode. Trnavský hudobne nadväzuje na Wagnera, čo bolo považované za „neslýchaný“ zásah do ľudovej piesne. Je to najviac prekomponovaná pieseň cyklu.
2. Tak tíško dvíha mesiac biele čelo (I. Krasko) je piesňou veľkého bôľu, ťažkého smútku, túžby a čakania za mesačnej noci, keď mesiac svieti z balvanov. Túto ťažkú náladu dotvára Schneider hudobne tak, že nad akordickým sprievodom naširoko rozvádza pochmúrny spev, ktorý len na chvíľu ruší v strednej časti arpeggiovými akordmi, keď sa čakanie stáva nekonečne dlhé. Bôľ, vyjadrený v hudbe vychádza z Wagnera- tak ako aj v prvej piesni.
V týchto dvoch piesňach je ľudový výraz utlmený, pretože si vyžadujú prekomponovanú piesňovú formu. 3. Vesper Dominicae (I. Krasko) je najrozsiahlejšou piesňou zbierky. Báseň je plná mnohých konkrétnych obrazov. Je to hlboko dojímavý obraz starej matky. Trnavský ju profiloval v najrozličnejších hudobných kontrastoch od vzrušeného arióza až po celkom pokojný a napätie uvoľňujúci recitatív. Dá sa nazvať aj minikantátou. Začína veľmi jednoducho: akordy bez tercie, čím je vyjadrený pokoj. Andante cantabile- začína sa rozvíjať spev, nálada sa úplne zmení. Trnavský tu načrtol portrét matky. Spev sa opäť vracia do recitatívu.
Animato- syn spomína na matku. Hoci mu básnik venoval len 1 verš, skladateľ to dopĺňa svojimi hudobnými prostriedkami. Sostenuto- od lyriky prechádza k próze. Začína sa recitatívom, ktorý sa vyvinie do spevu. Vtedy matka spomína na svojho syna.
Choral- „Pán Bůh požehnal nám syna“ - úplne mení náladu a vytvára chorál.