referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Štvrtok, 8. decembra 2022
Porovnanie piesňových cyklov M. Sch. - Trnavského a F. Schuberta
Dátum pridania: 30.04.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: katulienka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 430
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 16.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 27m 30s
Pomalé čítanie: 41m 15s
 

opäť tu skladateľ dotvára vlastné hudobné prostriedky.
Andante sostenuto- má recitatívny charakter.
Choral- tu skladateľ cituje pieseň z Tranoscia.
Allegretto- autor mení náladu- prírodný obraz.
Andante- skladateľ sa opäť vráti do atmosféry na začiatku piesne. Tónina sa mení z g mol na G dur.
V tejto piesni poznať najmä Dvořákov vplyv. Dá sa povedať, že je tou najgeniálnejšou piesňou. Tu i v ďalšej piesni sa už zreteľne vytvára slovenská melodika.
4. Letí havran, letí.. (S. H.- Vajanský) v otriasajúcom podobenstve líči biedny osud slovenského ľudu. Porovnáva tu život slovenských detí so životom zvierat. Havran tu pôsobí ako zvukomalebný objekt. Ku koncu zvukomalebné prvky miznú, mizne aj akákoľvek dramatičnosť, dominuje len spev. Pieseň patrí k najpôvabnejším a najpoetickejším piesňam Schneidra – Trnavského.
5. Nôžka (S. H.- Vajanský) je pohľadom do humornej samopašnosti mladých ľudí. Je to jediná pieseň s veselým tónom. Podnetom k humornej samopašnosti je stúpnutie na nohu mladej žene.
6. Uspávanka (slová ľudovej poézie) je najpopulárnejšou už zľudovelou piesňou. Nesie v sebe melodicky vrúcnu, ušľachtilú lyriku. Tematicky je to v podstate známa ľudová pieseň Bol jeden gajdoš, no myšlienka je ďalej hudobne rozvedená a rozšírená. Namiesto epického textu autor spojil melódiu s lyrickou ľudovou poéziou, rozvinul ju a vyvŕšil na citové rozochvenie. Podarilo sa mu pôvodný ľudový námet umelecky prehodnotiť a dotvoriť.
7. Keď na deň zvoniť mali (I. Krasko) je reflexívnou lyrikou.
8. Guslar (S. Hurban - Vajanský) je opäť minikantátou. Skladateľ tu zhudobnil obraz z prostredia Bosny a Hercegoviny pod Tureckou nadvládou.
9. Magdaléna (Havran) má chansonový, resp. operetný charakter.
10. Kukučka (S. Hurban – Vajanský) – v tejto piesni je tiež zvýraznená ľudovosť. V tomto pohľade na jarnú prírodu rozpráva Vajanský o volaní kukučky v hore a o hre vetríka s mrakmi, ako ich vníma prírodu milujúci človek. Do tejto čistej jarnej poézie vložil Schneider – Trnavský radostný pocit šťastia tým, že spontánne spievajúci sólový hlas spojil so ženským štvorhlasom nielen v prejav nežnosti, ale i v prejav opravdivo precítenej radosti.

2. 2. Estetické poňatie diela
Väčšina piesní má individuálnu, recitatívnu melodiku, pozorne sledujúcu každý obsahový detail a citový záchvev básnického textu. Bohato rozpracovaný, náročný klavírny sprievod tu hrá veľkú dokresľujúcu a náladovú úlohu. Okrem Uspávanky, ktorá má výraznú ľudovú melodiku, nie sú ostatné piesne závislé na piesňových vzoroch a ľudové intonačné prvky sa v nich objavujú len v náznakoch. V tejto zbierke dosiahol Trnavský vysoký štylizačný stupeň piesňovej kompozície- vytvoril tu priam klasický typ slovenskej komornej piesne. Na piesňach zbierky pracoval skladateľ už v Prahe.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.