Medzi jeho najznámejšie piesne patria: Pútnik, Mladá mníška, cyklus Krásna mlynárka (1823), Zimná cesta (1827) a Labutí spev (uvedený po smrti v roku 1828). Nezabudnuteľné sú piesne Margarétka pri praslici, Šípková ružička (znárodne-la), Pstruh a Kráľ duchov.
V komornej tvorbe sa sústredil na krátke útvary klavírne — známe sú jeho Impromtus, Moments musicaux; klavírne sonáty, z ktorých vynikli najmä op. 42 a-mol a sonáty B-dur a A-dur. V sláčikových kvartetách a-mol (1824) a d-mol (1826) s variáciami na druhý diel piesne Smrť a dievča sa vyrovnáva skladbám Beethoveno-vým. Prekrásne je jeho klavírne kvinteto A-dur, ktoré končí variáciami na pieseň Pstruh. Z ostatných klavírnych skladieb treba ešte uviesť Klavírne trio B-dur a Es-dur, Fantáziu C-dur a efektné Rondo brilante pre husle a klavír.
Franz Schubert skomponoval 8 symfónií, z ktorých sú najcennejšie dve posledné — 7. symfónia h-mol Nedokončená a 8. symfónia C-dur Veľká. Obidve mali svoju premiéru až po skladateľovej smrti. 7. symfónia má len dve časti — preto aj názov Nedokončená — bola komponovaná v roku 1822, ale bola uvedená až v roku 1839. 8. symfónia vznikla roku 1828 a keď ju Schubert poslal na uvedenie, vrátili mu ju, že je príliš dlhá a ťažká. Až hudobný skladateľ R. Schuman objavil jej umelecké hodnoty, ale aj tak bola uvedená až po jeho smrti r. 1863.

4. Krásna mlynárka
4. 1. Okolnosti vzniku diela
Schubert tu vychádza z veršov Wilhelma Müllera, v ktorých ho zaujali predovšetkým motívy milostného neúspechu, pocit odcudzenia, neschopnosť dostať sa do kolektívu a napokon smrť. S týmito veršami sa zoznámil náhodne pri návšteve Benedikta Randhartingera, ktorý bol vtedy tajomníkom kniežaťa Seczenyiho. Keď musel Randhartinger narýchlo odísť ku kniežaťu, Schubert zostal sám v izbe, kde na stole ležala knižka. Keď do nej nazrel, jej verše ho tak zaujali, že si knižku vzal a bez slova odišiel. Tajomník však zistil túto stratu, no hneď si uvedomil, kde sa asi knižka nachádza. Ďalší deň sa vybral k Schubertovi a bol veľmi milo prekvapený, keď mu Schubert ukázal niekoľko prvých piesní, ktoré zatiaľ v noci zhudobnil. Boli to vstupné básne Müllerovho cyklu Krásna mlynárka. Schubert si tieto verše zamiloval. Spoznal, že je to „jeho“ text, ku ktorému je viazaný svojimi dispozíciami.
V tej dobe sa v Rakúsku a Nemecku hrala s veľkým ohlasom Paisiellova buffa La Molinara a okrem toho sa vyskytovalo veľa básní s námetom tovarišových ciest, príhod a lások: v móde bola poézia mlynov. V Berlíne sa utvorila malá spoločnosť mladých ľudí v domácnosti Stägemanna, medzi ktorú patril i básnik Wilhelm Müller, Achim von Arnim a skladateľ Ludwig Rellstab.