No veci nejdú tak rýchlo. Na začiatku sú strmé akordy =ide o vzťah k dievčaťu; určité prekvapenie, potom buble potok =anticipácia tragédie.
6. Mladý muž si nie je istý a potrebuje sa dozvedieť pravdu. V piesni „Zvedavý“, ktorú prepísal Smetana pre klavír, vyjadruje ten bodkovaný rytmus istú váhavosť: akoby otrhával lupienky kvietkov a pýtal sa: „má ma rada, nemá ma rada???“ V tejto piesni už akoby nastával dialóg- chce sa pýtať potoka na jeho mienku.
7. V tejto piesni prepukne netrpezlivosť a rozpúta sa v nie menej slávnom valčíku strhujúcim chvatom: „Ich schnitt´ es gern in alle Rinden ein...“ Už by sa konečne malo čosi stať. Pieseň je miniatúrnym Scherzom. Potok tu nevystupuje. V hudbe celkom rozoznať zrýchlený tlkot srdca.
8. Tovariš sa pokúsil ráno pozdraviť mlynárku, no tá ušla zrakom. Tovariš to nechápe. Pieseň je bez figúry, v tónine C dur. Je tu jasný harmonický sprievod.
9. Tovariš hľadá útechu v kvetoch, ktoré rastú pri vode. Utešuje sa ich nevinnou krásou. Opäť tu vystupuje potok; hudobný pohyb plynie veľmi pokojne (samé osminky).
10. Zrazu dej pokročí. Sedeli spolu večer pri potoku! Tovariš videl len ju. Blížiaci sa dážď ich však zahnal domov. Je to akýsi dážď sĺz = spojenie s prírodou, prvá schôdzka sa nevydarila. Pieseň začína v tónine A dur- končí v a mol (tu nadväzuje na Mozarta = vyjadrenie svojho žiaľu)- vystupňuje melanchóliu. Potok je v pokojných sférach, len v pomlčkách sa vzbúri.
11. Po týchto troch lyrických číslach prichádza rozuzlenie: Je jeho! Aké šťastie! Táto víťazná pieseň znie ako nepretržitý jasot. Tým, že mlynárka prišla, si myslí, že ju získal. Figúra je bežná- nemá charakter bublajúceho potôčika.
12. Toto vzrušenie prináša do diela silný kontrast a dovolí, aby sa po ňom ozvala lyrika upokojenia, do ktorého sa vzdialenými zvukmi mieša istá melanchólia. Tu sa má mlynárka rozhodnúť, či bude jeho alebo nie. potok tu nemá miesto, pretože sa to odohráva v interiéri. Sprevádza ich akoby hra na lutne. Je tu pomerne dlhý úvod. Pieseň má určitý dramatický charakter- čiastočne recitatív za sprievodu dlhých akordov. 13. Tovariš je šťastný, preto už nebude spievať. Zavesil lutnu na stenu, spolu so stužkou. Mlynárka povie: „Škoda tej krásnej stuhy, vybledne na tej stene. Mám rada zelenú farbu.“ Tovariš jej stuhu daruje a ovinie jej ju okolo čela.
14. Obrat v deji. Objavil sa lovec. Útočná epizóda v 6/8 takte sa preženie ako vojnové nebezpečenstvo. Pokoj je preč, tovariš žiarli. Pieseň je charakterizovaná určitým vzrušením.