Sprievod je rytmicky veľmi bohatý, nastáva smršť aj v hudbe, lovecké motívy. Tu je dramatický vrchol.
15. Tovariš prosí potôčik, aby povedal mlynárke, nech ho neopúšťa. Šestnástiny prezrádzajú zrýchlený tep nešťastného tovariša. V tejto piesni nájdeme aj isté úseky recitatívneho charakteru.
16. Tovariš sa rozhoduje: Oblečie si poľovnícky úbor a pôjde na lov. Ale nie. Dá sa radšej pochovať do lesa a ani kríž ani kvety nesmú rušiť tú zelenú farbu, ktorú má mlynárka tak rada. V tejto piesni sa tovariš nachádza stále v styku s potokom- ten je veľmi monotónny a smutný, akoby s ním cítil.
17. Tovariš sa stále rozhoduje: Odíde do sveta a rozlúči sa s ňou. Len keby naňho odvšadiaľ neútočila tá zelená! Pieseň nadobúda veľkú dramatickosť, figúry potoka sú vo forme tvrdých dramatických akordov. Schubert sem vložil najprekomponovanejší sprievod. Dynamika tu má najväčší ambitus. Pripomína viac áriu ako pieseň.
18. Kvety, ktoré mu dala, uschli. Nech mu ich dajú do hrobu. A ak pôjde mlynárka okolo a povie: „mal ma rád“, tak opäť ožijú. Tu nastáva upokojenie celej situácie, istá skepsa, vyjadrená i v ďalšej piesni. Bodkovaný sprievod je znakom smútočného pochodu.
19. „Keď srdce umrie láskou“, hovorí tovariš „uschnú ľalie, mesiac sa zahalí do mrakov, aby skryl slzy a anjelici s plačom kolíšu ubolenú dušu.“ Potok mu odpovedá: „Ale keď sa láska ubráni bolesti, vyjde na nebi nová hviezda, rozkvitnú tri ruže, ktoré nezvädnú a anjeli zlietajú každé ráno na zem“. Tovariš sa však napriek utešovaniu potôčika rozhodne odísť zo sveta a prosí potôčik, aby ho jemne kolísal. je to akoby záver cyklu. Všetko sa tu totiž končí. 20. Táto pieseň je takou uspávankou, ktorou potok uspáva tovariša. Nastáva splynutie človeka s potokom.

4. 3. Estetické poňatie diela
Schubertovi sa cyklus dostal do rúk práve v roku jeho ochorenia, kedy bol mimoriadne zranený. Dobová idylka sa stala všeobecne ľudským príbehom sklamanej lásky. Potôčik, prevíjajúci sa básňou ako vedúci motív bol zvukomalebným prostriedkom, ktorý Schubert obľuboval. Celý cyklus vyjadruje nesmiernu citovosť. No Schubert to dokázal vyvážiť a dal dielu stavbu i vnútorný rytmus. Pomohol však k tomu vývoj príbehu, ktorý sa mení a nadobúda rozmanité odtiene. Ide tu vlastne o tovarišovu spoveď a až v predposlednom čísle vystupuje i partner- potok, ktorý hovorí s mladým mužom, ktorý stratil chuť žiť. V poslednom čísle ho potok utešuje a akoby kolíše.
Ide teda o veľmi citový príbeh, ktorý by bol veľmi ťažko prijateľný, keby sa nedostal do rúk majstrovského skladateľa.