Farba bola v Egypte od nepamäti prostriedkom na vyjadrenie určitých hodnôt a základných poznatkov, ktoré sa týkajú povahy živých tvorov a vecí, nie ich vzhľadu.
Egyptská reč farieb nebola ešte ani zdaleka dostatočne preskúmaná a mnoho podrobností o nej vôbec nepoznáme.

ROMANTICKÉ MALIARSTVO

Romantizmus zahladil posledmé stopy klasicistických prúdov, ktoré prevládali v literatúre a umení 18. storočia, a nezvyčajne dôrazne upevnil jednu zo základných čŕt storočia, individualizmus. Romantický človek sa dobrovoľne odchľoval od všetkých tradičných a akademických noriem, a tak sa izoloval, aby si mohol dávať najzávažnejšie otázky, týkajúce sa osudu, boha: akoby v tomto ohľade čakal na akési zjavenie, i keby si potom mal nad ním zúfať a nachádzať bolestnú záľubu vo svojej neistote a melancholickej osamotenosti.
Starožitnícku posadnutosť klasicistických archeológov, ich dogmatický vzťah ku grécko-rímskym pamiatkam vystriedalo úsilie objaviť korene národného bytia a určenia vo „francúzkych pamiatkach“ a „francúzkych starožitnostiach“. Odteraz už neexistovala „ideálna krása“, ani „antická dokonalosť“, vzorom už nebolo „veľké storočie“; zavládla relativita štýlov a každý umelec mal od tej chvíle možnosť vytvoriť nový štýl.
Romantizmus bol svetovým javom, a nie iba výlučne francúzkym. Iné jeho ohnisko vzniklo koncom 18. storočia v Nemecku. Objavil sa tam predovšetkým v literatúre v podobe pôsobivých, originálnych diel Bratov Schlegelovcov, Schellinga, Herdera a v dojímavých osobnostiach takého Tiecka, Novalisa, Hoffmana, Jeana-Paula a ďalších. Smútok za stredovekom vyjadrovali nemeckí romantici s takým istým zápalom ako romantici v iných krajinách. Začali sa zbierať národné piesne, nastal silný príklon k typicky nemeckej ľudovej tradícii.
V Španielsku nadväzuje maliarsky romantizmus viac-menej na barokovú tradíciu. Všetko to, čo do Španielska privábilo toľko cestovaťeľov sa môže zdať dosť povrchné. Jednako sa v tom hlboko skrýva určitá životná filozofia a morálna hodnota. A ak sú majstri, ktorími sa toto trochu ilustratívne a anekdotické maliarstvo inšpirovalo takí veľkí, je to preto, že oni tieto hĺbky poznali.

GOTICKÁ ARCHITEKTÚRA V TALIANSKU

Ešte donedávna niektorí historici umenia pokladali stredoveké štáty v Taliansku za oblasť, v ktorej sa francúzky gotický sloh nerozšíril tak, ako v iných európskych krajinách. Na Apeninskom polostrove sa totiž nikdy celkom neprerušili antické tradície. Väčšina vedcov sa dívala na gotické stavby v Taliansku ako na kópie zahraničných vzorov alebo ako na diela cudzích majstrov. Ale podrobnejšie štúdium architektúry v jednotlivých krajoch ukázalo, že v niektorých oblastiach sa zaalpský gotický sloh skutočne ujal.
V Benátkach je najpozoruhodnejšou pamiatkou z tohoto obdobia Dóžovský palác, ktorý stojí vedľa chrámu sv. Marka.