Stavba trvala niekoľko generácií a ako dokazujú dlhé zoznamy mien v zápisoch, viedli ju postupne mnohí architekti.
V Lombardii je najvýznamnejšou gotickou pamiatkou milánsky dóm. Stavba tejto pozoruhodnej katedrály trvala veľmi dlho, pracovalo sa na nej ešte v 15. a 16. storočí , keď sa už celé Taliansko nadchýnalo renesančným slohom a trvala až do 19. storočia. Dóm stavali podľa projektov neznámeho architekta stavitelia domáci i zahraniční, Francúzi a Nemci. Napriek toľkým staviteľom si celok zachoval jednotný ráz, ktorý v mnohých detailoch prezrádza vplyv nemeckej gotiky.
V Toskánsku, v Siene, budovali dóm asi od konca 12. storočia. V polovici 13. storočia zverili vedenie stavebných prác cisterciánskym mníchom zo San Galgana. V 14. a 15. storočí sa v Taliansku rozvíjajú umelecké remeslá a mnohé nádherné práce sú už predzvesťou renesancie.
Gotické stavby tu vznikali takmer vždy za pomoci cudzích umelcov. Mnohé z nich dali postaviť vládcovia, ktorým podliehali niektoré časti polostrova. Taliani nový sloh prijali, ale nerobili z neho národný sloh. Za pravé umenie pokladali antické umenie, ktoré bolo bližšie ich latinskému cíteniu.

KOLONIÁLNA ARCHITEKTÚRA LATINSKEJ AMERIKY

Na Karibských ostrovoch a v Strednej Amerike sa kolonizátori cítili ako doma – bola tam zem i podnebie, na aké boli zvyknutí. Po dvoch veľmi skromných pokusoch sa začalo v roku 1523 definitívne so stavbou katedrály v Santo Domingu. Tak ako bolo zvykom v Španielsku, má dispozíciu trojloďového gotického kostola s priľahlými kaplnkami medzi opornými piliermi. Jediným luxusným prvkom kostola je sochárska výzdoba interiéru a renesančný poltár na priečelí.
V 16. storočí vznikala architektúra, ktorá zodpovedala vtedajším potrebám a okolnostiam. V biskupských a kláštorných stavbách sa začína očividne prejavovať úsilie o „kultivované“ umenie, čiže o umenie učené, nie ľudové. Z toho vyplýva určitá strohosť celku, s ktorou kontrastuje barokové chápanie detailov, najmä pri retabulách, pôsobiacich ťažkopádne až priveľmi slávnostne.
Stavby 16. a 17. storočia sú při všetkých svojich architektonických formách jednako len trochu ťažkopádne.
Väčšina kostolov, ktoré v španielskej Amerike postavili kolonisti a ktoré dodnes stoja, pochádzajú z 18. storočia. Osemnáste storočie bolo v Mexiku a na Karibských ostrovoch obdobím veľkého rozkvetu, z ktorého ťažila aj architektúra; stavali sa nové mestské paláce, v meste i na vidieku sa budovali kláštory.
V severnom Mexiku sa nachádza kláštor San Marín de Tepotzotlán, ktorého priečelie vzniklo v rokoch 1760-1762.