Pod jeho vplyvom robil Edward Wiliam Godwin okolo 70.rokov anglo-japonský nábytkový štýl

3. Francúsko
Vo Francúzsku ešte v rámci symbolizmu pôsobí skupina Nabis -podľa hebrejského slova nabi, čo znamená prorok. Viac sa zaoberali teoretizovaním ako tvorbou, chytili sa Gauginových podnetov , respektíve Bernarovej a Gauginovej pontaventskej školy na atlantickom pobreží, čo bola vlastne skupina impresionistov a syntetistov .Orientovali sa na budúcnosť, chceli priniesť novú senzibilitu. Pod vplyvom ďalekého východu sa vrátili k veľkým dekoratívnym kompozíciám. Treba mať na pamäti, že obraz je v prvom rade rovná plocha pokrytá farbami, usporiadanými podľa určitého poriadku a až potom spodobenie koňa či ženského aktu alebo akéhokoľvek iného námetu. Usilovali sa docieliť čistú maľbu, ktorej hodnota nemala závisieť od nejakej anekdoty čiže zobrazeného motívu. Za dôležité pokladali predovšetkým kompozičné riešenie, usporiadanie škvŕn a plôch, ako aj paletu čistých spočiatku intenzívnych, neskôr tlmených tónov. Pierre Bonard, Maurice Denis, Edouard Vuillard. Po nich nastupujú Gustave Moreau so svojou prepiatosťou, Odilon Redon so svojím irealizmom a Puvis de Chavanes so svojím mystickým idealizmom. V sochárstve dominuje osobnosť Augusta Rodina. Keď sa oslobodil od akademického klasicizmu, zameral sa podobne ako impresionisti na zachytenie zmyslovej stránky objektov. Pri opracúvaní mramoru znejasňoval detaily. Mohli by sme ho zaradiť medzi impresionistov

keby zdôrazňovaním významu gest nepatril k symbolistom a keby ho výrazná záľuba v krivkách a arabeskách nepribližovala k secesii. Brána pekiel inšpirovaná Danteho Božskou komédiou.

4. Belgicko
Belgičan Constantin Meunier tvoril pod Rodinovým vplyvom, svoje námety ale čerpal
z robotníckeho prostredia: baníci, hutníci a prístavní robotníci. Medardo Rosso - diela pripomínajú kyselinou rozleptané aglomeráty hliny či hornín, strieda symbolické námety so sociálnou tematikou. Plagát ako umelecké dielo

V secesii sa preferuje závesný obraz a gobelín, tlačí sa sem aj plagát a farebná Iitografia, a tak vstupuje umenie do mestského prostredia a zábavného priemyslu, aj zásluhou Toulouse Lautreca, ktorý z plagátu spravil umelecké dielo. Jeho plagát pre Moulin Rouge má úsporný, čitateľný a účinný výraz, využíva kontrastnú farebnosť a tiež kontrast plánov pozadia a popredia. Opakuje 3x titul Moulin Rouge, neskôr bežné zdôrazňovanie v reklamnej grafike. V jeho plagátoch prichádza k tesnejšiemu prerastaniu obrazu a textu. Text beží cez obraz, čím zacláňa obraz (dnes bežné).