Jeho princípy formuloval Arthur Heygate Mackmurdo, podľa ktorého nie je otrockým napodobovaním prírody, ale imaginatívnou tvorbou, ktorá v prírode hľadala svoje symboly. Secesio - latinsky znamená oddeliť - umelci sa chceli oddeliť od konzervatívneho spolku výtvarníkov a založili vlastný progresívny spolok - vo Viedni, Berlíne a Mníchove zakladali mladí umelci takzvané secesie - zoskupenia, kde sa zhromažďovali všetci umelci, ktorí sa chceli vedome dištancovať od akademického umenia a od blahobytného historizmu. Secesia chcela prelomiť prúd eklekticizmu a retroaktivít tým, že vytvorí nový sloh. Ako inšpiračný zdroj hrala úlohu príroda a jej princípy pohybu, premeny, dynamiky a rastu. V secesii sa rozvíjali dva odlišné prúdy: 1. zoomorfne naturalistický, ktorý chcel vyjadriť energiu sily a pohyb v tých najzákladnejších prejavoch a bunkách a 2. umiernenejší, chladnejší s ornamentikou založenou na geometrických zákonitostiach.
Verili, že ornamentom, teda formou, ktorá bola celkom založená na umelosti sa dokážu postaviť proti naturalizmu gombíku od uniformy, teda bežného reprezentačného maliarstva grunderstva - obdobia dovršovania priemyselnej revolúcie. Títo umelci vytvárali umenie pre umenie samé, pre jeho krásu, umenie pre umenie - ľart pour lart. Prináša so sebou aspekty symbolizmu a postimpresionizmu - plošnosť až dvojdimenzionálnosť, každá línia je chvejivá ako pulzovanie životného rytmu, Iíniu tvorí buď expresívna obrysová čiara alebo voľná rytmická arabeska. Línia a farba strácajú lokálnu funkciu a sú nositeľmi symbolickej hodnoty.
Ťažiskovou témou je téma ženy ako nositeľky vysokých duchovných hodnôt a ako personifikácia erotických vlastností, jej vlasy sú obľúbeným prvkom secesie. V rámci symbolík sa využívajú aj rôzne zvieratá, rastliny a stromy - brezy a topole, tuje a cyprusy predstavujú náladovosť v krajine, páv, Iabuť, motýľ, mak, ľalia, kosatec boli symbolom vznešenosti, exkluzívnosti a erotiky .
Na jednej strane sa secesia pokúšala ozdraviť život, ale na druhej strane predstavovala dekadenciu, cynizmus až morbídnosť, znamenala únik od skutočnosti do sna a fantázie, využila kult erotiky a smrti, bol to odraz nihilizmu ale i sentimentalizmu. Skúmala duševné nálady, bola introvertná i optimistická, výbušná a energická, ale vnútorne rozporná a zložitá. Inšpirovala sa gotikou, manierizmom, novoromantizmom, symbolizmom, japonským, keltským a krétskym umením.