Secesia priniesla veľký rozvoj umeleckého remesla, vznikajú obrodné hnutia, ktorých cieľom je spojiť invenčnú a realizačnú materiálovú zložku, hlavne spojenie architektúry s designom.
Hnutie Arts and Crafts - pod vedením Wiliama Morrisa, ktorý usiloval o obnovu umeleckého remesla, podieľal sa na činnosti preraffaelitov a mal velký obdiv k umeniu stredoveku. Podľa neho má byť umenie krásne a užitočné, má byť súčasťou života
a preniknúť aj do najnižších vrstiev. Ovplyvnil reformu umeleckého priemyslu, keď sa vrátili k starým tradíciám ručnej práce bez strojov. Morrisove idey zasiahli aj do školstva - zaviedla sa estetická výchova.
Tieto idey sa však celkom nepodarilo naplniť, pretože ručne vyrábané predmety boli drahšie ako tie vyrábané strojovo, a tak sa už aj Morris a jeho nasledovníci nakoniec zmierili so strojovou výrobou a vo svojich továrňach ju tiež zaviedli. Morris vlastnil továreň na výrobu tapisérií, ale venoval sa aj knižnému designu, nábytku, sklu, práci z kovu, vitrážam a tapetám.
K druhej generácii patrí Charles Ashbee, ktorý založil Cech umeleckého remesla a jeho dielo inšpirovalo protagonistov viedenskej secesie k založeniu Wiener Werkstätte. Ešte pred stroskotaním predstáv Williama Morrisa, založil Arthur Silver okrem svojej klenotníckej a zlatníckej dielne aj manufaktúru vyrábajúcu Iacné predmety pre stredné a ľudové vrstvy. Často sa ten istý model stvárňoval v drahom kove i v Iacnom materiáli. Označoval svoje práce výrobnou značkou CYMRIC.


2. Spojené štáty americké
James Abbott McNeiu Whistler maliar a dekoratér, venoval sa iba umeniu, sociálne problémy ho nezaujímali, priniesol z Japonska kimoná a drevorezy do svojich zbierok. Aj vo svojich kompozíciách začal uplatňovať japonizujúce arabesky a tlmené farby, obruboval kvetinové motívy. Pod jeho vplyvom robil Edward Wiliam Godwin okolo 70.rokov anglo-japonský nábytkový štýl

3. Francúsko
Vo Francúzsku ešte v rámci symbolizmu pôsobí skupina Nabis -podľa hebrejského slova nabi, čo znamená prorok. Viac sa zaoberali teoretizovaním ako tvorbou, chytili sa Gauginových podnetov , respektíve Bernarovej a Gauginovej pontaventskej školy na atlantickom pobreží, čo bola vlastne skupina impresionistov a syntetistov .Orientovali sa na budúcnosť, chceli priniesť novú senzibilitu. Pod vplyvom ďalekého východu sa vrátili k veľkým dekoratívnym kompozíciám. Treba mať na pamäti, že obraz je v prvom rade rovná plocha pokrytá farbami, usporiadanými podľa určitého poriadku a až potom spodobenie koňa či ženského aktu alebo akéhokoľvek iného námetu. Usilovali sa docieliť čistú maľbu, ktorej hodnota nemala závisieť od nejakej anekdoty čiže zobrazeného motívu. Za dôležité pokladali predovšetkým kompozičné riešenie, usporiadanie škvŕn a plôch, ako aj paletu čistých spočiatku intenzívnych, neskôr tlmených tónov. Pierre Bonard, Maurice Denis, Edouard Vuillard.