Gýč

Vkus a predstavy každého z nás sú o umení značne zdeformované. Určite každý pozná slovíčko gýč. Čo je gýč, ako ho spoznáme? Dozaista každý z nás denne prichádza do styku s vecami, ktoré sme buď dostali, alebo zdedili, o ktorých vieme, že sú nevkusné, ale: niečo z toho sme zdedili po mamke a aj keď je to nevkusné, je to posledné ohnivko, čo nás spája s rodičovským domom a detstvom, ďalšiu vec nám zasa naozaj úprimne podarovala blízka príbuzná, ako sa toho zbaviť?
No a napríklad k mojim najmilším darčekom, aké sa kedy v našej rodine objavili, rozhodne patrí ten, ktorý priniesla z výletu moja osemročná sesternica. Bol to pozdrav z Moravského krasu – skupinka troch kamienkov, medzi ktorými bol vtisnutý bradatý trpaslík s červenou čiapočkou na hlave. Gýč ako vyšitý. Ale môže moje srdce neprijať niečo také od malej výletníčky, ktorá takto myslela na mňa doma?
K mnohým takýmto veciam máme citový vzťah, nie sú to pre nás mŕtve veci, pretože je v nich stopa toho, kto nám ich podaroval, aj keď nemal dobrý vkus. Mnohokrát však máme možnosť vybrať si alebo ovplyvniť niečí výber. Môžeme ho ovplyvniť len vtom, že pri kúpe veci, zdôraznime a upozorníme kupujúceho, že kupovaná vec sa javí gýčom a že to nebude vhodná kúpa. Ako sa však vyznať v tom, čo má umeleckú hodnotu, a čo je gýčom? Vkusná vec, obraz, pieseň, divadelná hra by sa nemala „tváriť ako umenie“, nemala by byť prezdobená, sladká, nemala by stupňovať napríklad znaky nejakých cností donekonečna, bez miery a vkusu. A práve vkus je podstata vzniku gýču. Každý jedinec má svoje hodnoty a z toho vzchádza jeho vkus a nevkus z danej veci. Ale na povahu vkusu vplýva mnoho ďalších oblastí psychiky človeka: množstvo a kvalita informácií, ktoré má o umeleckých dielach, jeho pocity a názory na umenie, bohatstvo jeho obrazotvornosti a ďalšie. V zásade však platí, že aká je osobnosť človeka, taký je jeho vkus.
Veľkým problémom v každom živote je otázka dobrého a zlého vkusu. Kvôli vkusu, akoby existoval jeden vkus, ktorého zákony platia pre každého. Pojem dobrý a zlý vkus platí len v rámci určitej kultúry v ktorej sa človek nachádza. Na porovnanie si môžeme zobrať dnešných obchodníkov z umením z ktorých sa stali umelecké agentúry zaoberajúcou sa kúpou a predajom umeleckých diel. S nimi spolupracujú manažéri, ktorý zastupujú len jedného umelca. Úlohou každej agentúry je aj tvorba reklamy, aby sa obrazy umelca dobre predávali (image umelca).

Agentúry a manažéri sú dôležitými tvorcami nielen vkusu publika alebo jednotlivca, ale aktívne zasahujú aj do tvorby samotného umelca. Spolupracujú z publikom a presne vedia čo bude trh vyžadovať a na základe takýchto poznatkov ovplyvňujú vkus publika, vkus umelca a trendy trhu. Gýč je totiž všade.
Gýč všetko prepína, nepozná múdru zdržanlivosť. Nechce poznať pravdu o živote, všetko dopĺňa, upravuje, všetko vypočítava na efekt. Hodnotné umelecké dielo by človeka nemalo nechať na pokoji, v sladkej nečinnosti. Musí do nás zasiať semienko nepokoja, pochybnosti, musí nás nútiť premýšľať. Umenie riskuje radšej nepochopenie u nepripraveného diváka či čitateľa, než by sa podrobilo jeho vkusu. Najväčšie nebezpečenstvo vidím v tom, že tolerovaním gýča prestaneme rozlišovať; veci skutočne hodnotné sa stratia v záplave tých bezobsažných, povrchových, na pohľad ľúbivých. A naši príbuzný už ani nebudú vedieť, aká krása je ukrytá v ľudovej piesni, v obyčajnom materiáli, ako sú hlina, drevo, plátno, sklo, nedokážu porovnávať, vyberať si. Aby im ukázali kľúč, ktorý bi ich v bludisku a záplave dnešného braku bezpečne doviedol ku skutočným hodnotám. Neviem, kde je hranica medzi umením a gýcom, neviem, kde je hranica vkusu a nevkusu, ale možno odpoved ponúka výrok Karla Capka: "Nie je vôbec lahké definovat, co je gýc: je to umelecké dielo, ktoré vlastne nie je umeleckým dielom, aj ked sa tak tvári, je to vyhovenie populárnemu vkusu: je to ohavné a úžasne oblúbené: je to pácivé, sentimentálne, frivolné, navonané a nakuceravené a ostužkované a lacné a módne a sprosté a pohodlné na chápanie a vytváranie: je to skrátka gýc, inak sa to povedat nedá.. je to svetový, medzinárodný, zdomácnený fakt vo všetkých civilizovaných krajinách.. Keby sme mali na to slovo, zistili by sme, že nie sú len gýce umelecké, ale aj gýce politické, recnícke, novinárske, kritické, etické a všelijaké iné: zistili by sme, že vo všetkých oblastiach ludskej cinnosti sú gýciari.. a tí druhí .. Kedže gýc nemožno vyhubit, dá sa aspon pomenovat".