Vznik:
Secesia je posledný „ucelený“ sloh, ktorý na konci 19. a začiatku 20. storočia ovládol architektúru, maľbu, sochárstvo ale predovšetkým umelecké remeslo.
Vznikla v dobe, keď priemyslový brak začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, ktorá sa dovolávala návratu k remeslnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.
Vznikla v Anglicku a postupne sa rozšírila po celej Európe.

Význam:
V rôznych krajinách Európy malo rôzne pomenovanie - Secesia, Jugendstil v Nemecku, Art Nouveau vo Fran., Modern Art , Modern Style vo Fr. A Anglicku, Fin de Siècle, Modernisme, Stile Liberty, Wiener Sezesion v Rakúsku, Mir Iskustva v Rusku, či zjemňujúce pomenovanie – La belle époque.
Secesio - latinsky znamená oddeliť - umelci sa chceli oddeliť od konzervatívneho spolku výtvarníkov a založili vlastný progresívny spolok - vo Viedni, Berlíne a Mníchove zakladali mladí umelci takzvané secesie - zoskupenia, kde sa zhromažďovali všetci umelci, ktorí sa chceli vedome dištancovať od akademického umenia a od blahobytného historizmu.

Spolky:
Na konci 19. storočia vznikali rôzne spolky mladých umelcov, ktorí vo svojom programe deklarovali odstúpenie od starých, konzervatívnych skupín a propagovali nástup nového umenia. V Paríži vznikol Salón nezávislých, v Mníchove spolok Secesia a začal vychádzať časopis Jugend, podľa ktorého dostala secesia v v nemeckých krajinách názov – Jugenstil.

Znaky:
Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou, pretože odmietla pravidlo rovnej čiary a zakrivená vlnitá čiara priniesla so sebou pocit vzdušnej ľahkosti, pôvabu a slobody.
Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Línia a farba strácajú lokálnu funkciu a sú nositeľmi symbolickej hodnoty. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tématiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a zvieracie telo).
Prírodné motívy, najmä kvety sa ocitli v nenahraditeľnej úlohe vo výzdobe skla, keramiky, striebra, textilu, ale aj nábytku.

Na jednej strane sa secesia pokúšala ozdraviť život, ale na druhej strane predstavovala dekadenciu, cynizmus až morbídnosť, znamenala únik od skutočnosti do sna a fantázie, využila kult erotiky a smrti. Skúmala duševné nálady, bola introvertná i optimistická, výbušná a energická, ale vnútorne rozporná a zložitá.
Prírodné motívy, najmä kvety sa ocitli v nenahraditeľnej úlohe vo výzdobe skla, keramiky, striebra, textilu, ale aj nábytku. Ťažiskovou témou je téma ženy ako nositeľky vysokých duchovných hodnôt a ako personifikácia erotických vlastností, jej vlasy sú obľúbeným prvkom secesie.