referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Utorok, 19. októbra 2021
Veľkonočné zvyky na Slovensku a vo svete
Dátum pridania: 17.04.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Flynn
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 709
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
Španielsko: „Felices Pascuas!“
Španieli Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Počas týchto dní sa v centrách miest zastaví hromadná doprava a ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli pouličné predstavenia so stredovekými motívmi. V Španielskych mestách by si videl procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavným motívom celého sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti. Krčmy, vinárne i reštaurácie sú plné ľudí, kde sa schádzajú s priateľmi či známymi.

Slovinsko: „Vesele velikonočne praznike!“
Vajíčko ako symbol lásky a zaľúbenia dávajú slovinské dievčatá chlapcom. Vajíčka najčastejšie farbia voskom. Robí sa to tak, že vajíčko sa vyfúkne na škrupinku a potom sa naň nanesie vosk zo sviečky. Potom sa ponorí na niekoľko hodín do červenej farby, ktorá vyjadruje Kristovu krv. Keď sa vajíčko vyberie, zostane na ňom farba iba na tom mieste, ktoré nebolo chránené voskom. Medzi typické veľkonočné jedlá v Slovinsku patrí šunka, chren, chlieb a orechový závin s názvom potica.

Švédsko: „Glad Pĺsk!“
Množstvo žartov, povier a rôznych povier. Tak toto sú veľkonočné sviatky vo Švédsku. Malé deti sa na Zelený štvrtok oblečú do dlhých šiat so šatkami na hlavách a s načerveno natretými tvárami zvonia pri dverách, alebo domácim podstrčia pod dvere veľkonočný list. A ako taký veľkonočný list vyzerá? Ide o lístok podobný „Valentínkam“, ktorý je vyzdobený obrázkami čarodejníc, vo vnútri s milým veršíkom, alebo s veršíkom naznačujúcim, že adresát onedlho naštartuje metlu a vydá sa na sabat. Súčasťou veľkonočnej výzdoby sú brezové metly, na koncoch vetvičiek ozdobené farebnými pierkami. Šibanie teda s obľubou používame nielen u nás, ale aj vo Švédsku. Tradičnými pochúťkami na veľkonočnom stole sú praženice, omelety, jahňacie, losos a vaječný koňak. Veľkonočná nedeľa a pondelok sú obdobím veselia a hier. Obľúbenou hrou je napríklad kotúľanie natvrdo uvarených vajec, ktoré sa položia do radu na zem a hráči sa snažia svojimi vajcami zasiahnuť niektoré vajce v rade.

Maďarsko: „Boldog Husveti Ünnepeket!“
Veľká noc a lov kačíc? Že to nejde dohromady? V Maďarsku sa na veľkonočné sviatky hádzali v minulosti mladé dievčatá do rybníkov. Dnes sa v Maďarsku ženy polievajú prevažne voňavkami a dievčatá sa mládencom podobne ako na Slovensku odmenia buď peniazmi alebo veľkonočnými vajíčkami. Typickým veľkonočným vzorom na vajíčkach sú červené kvety na bielom pozadí. Maďarské rodiny sa počas týchto sviatkov radi spoločne stretávajú pri spoločnom stole a hostia sa šunkou, koláčmi i pálenkou. Najobľúbenejšími maškrtami sú sladké orechové alebo makové koláče a veľkonočná brioška.

Nemecko: „Frohe Ostern!“
Deti v Nemecku sa počas veľkonočných sviatkov veľmi radi hrajú na čokoládový bozk. Ako taký bozk prebieha? Podstatné je prehltnúť čo najviac čokoládových cukríkov zo želatíny a cukru bez toho, aby ti ostatní kamaráti stihli rozmazať čokoládu po tvári. Vyhráva ten, kto zje najviac cukríkov a má najčistejšiu tvár. Nemecké veľkonočné zvyky sú však výnimočné aj niečím iným. Tak napríklad peknou tradíciou je veľkonočný oheň. Prebieha to tak, že na dohodnutom mieste sa uložia staré vianočné stromčeky a na začiatku Veľkej noci sa podpália. Symbolizuje to pálenie posledných zvyškov zimy. Nemci veľmi obľubujú pašiovú hru, ktorá sa tradične koná v Oberammergau. Ide o hru o utrpení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista a hrá v nej viac ako 1200 dedinčanov.

Grécko: „Kalo Pascha!“
V Grécku sa počas Veľkonočnej nedele konajú vidiecke hostiny. Grilované jahňacie, vajíčka, chlieb, šaláty a koláče. To všetko je prestreté na dlhých stoloch a k dispozícii pre každého, kto má chuť. Po celý tento deň ľudia nosia so sebou kraslice a keď postretnú známych, tak si s nimi s kraslicami „ťuknú“ a povedia: „Kristus vstal z mŕtvych“.
Gréci jedia guľatý ploský bochník (Christopsomon), na ktorom je kríž a načerveno zafarbené vajíčka. Na Bielu sobotu sa zdobia kostoly a každý chystá posviacku. V nedeľu potom prichádzajú na rad radovánky.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.