Veľkonočné zvyky na Slovensku a vo svete

Slovensko: „Veselá Veľká noc!“
Prípravy na Veľkú noc na Slovensku začínajú obyčajne súbežne s jarným upratovaním a skrášľovaním domácností rozkvitnutými vetvičkami stromov či bahniatok s farebnými stuhami. Iba raz za rok a to práve na Veľkú noc sa pečie okrúhly bochníček „paška“. Vo Veľkonočný pondelok sa otvára priestor pre veľkonočné radovánky, pre korbáčiky spojené s koledami.
Ďalším slovenským obyčajom je polievať dievčatá vodou, alebo ich hádzať do potokov či rybníkov. Sleduje sa tým jediný cieľ: odovzdať životodarnú fyzickú a duševnú silu vody milovanej osobe – dievčaťu. Obdobné polievačky vodou praktikujú i dievčatá vo veľkonočný utorok. V tento deň môžu vyšibať dievčatá chlapcov. Preto sa tomuto dni hovorí Odplatné alebo Odvetný utorok.

Česko: „Veselé Velikonoce“
Tak takto by ťa privítali u našich českých susedov počas veľkonočných sviatkov. Muži chodia na Veľkonočný pondelok šibať ženy a dievčatá. Korbáčiky sú spletené z ôsmych, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch prútikoch, približne od pol do dvoch metrov dlhé, ozdobené vypletenou rúčkou a farebnými stuhami. Pri šibaní korbáčom nejde o to, spôsobiť dievčatám bolesť, ale skôr vzbudiť záujem. Vyšibané ženy a dievčatá obdarovali mládencov vyšibanými vajíčkami ako symbol vďaky a odpustenia. Symbolom „šibania“ bolo zachovanie zdravia a plodnosti. Ženy zase mohli na odplatu popolievať chlapcov vedrami studenej vody.

Veľká Británia: „Happy Easter!“
V britských rodinách sa deti radi hrajú s veľkonočnými vajíčkami. Po celom byte hľadajú skryté čokoládové vajce a kto ho nájde, ten ho hneď zje. Každoročne sa obchodné domy predháňajú, kto bude mať v ponuke najťažšie, najväčšie a aj najoriginálnejšie vajíčko. Zaujímavosťou je, že vo veľkonočnú nedeľu a pondelok sa koná v Hampsteade a na ďalších miestach Londýna prehliadka drakov. V niektorých častiach Anglicka prežíva starý zvyk, kedy na ďalší pondelok po Veľkej noci ženy priväzujú mužov ku stoličkám a vymáhajú si na nich ako výkupné drobné mince. Muži im to oplácajú o deň neskôr, ale výkupným býva bozk. Na veľkonočných stoloch v Británii by si našiel nielen slepačie vajíčka, ale aj prepeličie, bažantie, pštrosie či dokonca klokanie.

Rusko:
Veľká noc v Rusku sa slávi inokedy ako vo zvyšku Európy. Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti. Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý začína, akonáhle skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody. Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance - bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Medzi ruské tradície patrí predovšetkým farbenie a zdobenie vajíčok, chýba však klasická šibačka. Priatelia si vajíčka vzájomne darujú na dôkaz vzkriesenia. Potom si prajú veľa zdravia a trikrát sa pobozkajú na tvár. Počas veľkonočných sviatkov sa podávajú len jedlá studenej kuchyne, žiadne teplé jedlá ani ryby. Rusi poznajú aj baránka, alebo mazanec.

Taliansko: ,,Buona Pasqua!“
Počas svätého týždňa sa veriaci Taliani modlia a pripomínajú si bolestivé chvíle utrpenia Krista. Za najväčšiu veľkonočnú lahôdku sa v Taliansku považuje pečená jahňacina. Obľúbené sú aj praclíky a ich skrútený tvar má predstavovať založenie rúk pri modlidbách. Veľkej noci predchádza karneval, ktorý končí Popolcovou stredou a jeho súčasťou sú sprievody masiek, maškarády i tance. Počas Veľkej noci nájdeš v Taliansku vajíčka v predkrmoch, slaných tortách, šalátoch a podobne. Talianske deti však najviac milujú sladké čokoládové vajíčka. Veľkonočný pondelok je pre väčšinu talianskych rodín výzvou k prechádzkam a piknikom.

Francúzsko: „Joyeuses Pâques!“
Počas Veľkej noci aj deti vo Francúzsku najviac majú radi veľkonočné vajíčka, a to v podobe kuriatok, zajačikov, kačičiek či zvonov. Legenda tvrdí, že zvony, ktoré sa vo Veľkonočný piatok vracajú do Ríma potom nadobudnú vajíčka, aby ich vo Veľkonočnú nedeľu pri spiatočnej ceste porozhadzovali po záhradách. Deti teda musia v záhradách tieto čokoládové vajíčka hľadať. Veľkonočný pondelok je iba dňom pracovného pokoja, Francúzi totiž šibačku ani oblievačku nepoznajú.
Španielsko: „Felices Pascuas!“
Španieli Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Počas týchto dní sa v centrách miest zastaví hromadná doprava a ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli pouličné predstavenia so stredovekými motívmi. V Španielskych mestách by si videl procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavným motívom celého sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti. Krčmy, vinárne i reštaurácie sú plné ľudí, kde sa schádzajú s priateľmi či známymi.

Slovinsko: „Vesele velikonočne praznike!“
Vajíčko ako symbol lásky a zaľúbenia dávajú slovinské dievčatá chlapcom. Vajíčka najčastejšie farbia voskom. Robí sa to tak, že vajíčko sa vyfúkne na škrupinku a potom sa naň nanesie vosk zo sviečky. Potom sa ponorí na niekoľko hodín do červenej farby, ktorá vyjadruje Kristovu krv. Keď sa vajíčko vyberie, zostane na ňom farba iba na tom mieste, ktoré nebolo chránené voskom. Medzi typické veľkonočné jedlá v Slovinsku patrí šunka, chren, chlieb a orechový závin s názvom potica.

Švédsko: „Glad Pĺsk!“
Množstvo žartov, povier a rôznych povier. Tak toto sú veľkonočné sviatky vo Švédsku. Malé deti sa na Zelený štvrtok oblečú do dlhých šiat so šatkami na hlavách a s načerveno natretými tvárami zvonia pri dverách, alebo domácim podstrčia pod dvere veľkonočný list. A ako taký veľkonočný list vyzerá? Ide o lístok podobný „Valentínkam“, ktorý je vyzdobený obrázkami čarodejníc, vo vnútri s milým veršíkom, alebo s veršíkom naznačujúcim, že adresát onedlho naštartuje metlu a vydá sa na sabat. Súčasťou veľkonočnej výzdoby sú brezové metly, na koncoch vetvičiek ozdobené farebnými pierkami. Šibanie teda s obľubou používame nielen u nás, ale aj vo Švédsku. Tradičnými pochúťkami na veľkonočnom stole sú praženice, omelety, jahňacie, losos a vaječný koňak. Veľkonočná nedeľa a pondelok sú obdobím veselia a hier. Obľúbenou hrou je napríklad kotúľanie natvrdo uvarených vajec, ktoré sa položia do radu na zem a hráči sa snažia svojimi vajcami zasiahnuť niektoré vajce v rade.

Maďarsko: „Boldog Husveti Ünnepeket!“
Veľká noc a lov kačíc? Že to nejde dohromady? V Maďarsku sa na veľkonočné sviatky hádzali v minulosti mladé dievčatá do rybníkov. Dnes sa v Maďarsku ženy polievajú prevažne voňavkami a dievčatá sa mládencom podobne ako na Slovensku odmenia buď peniazmi alebo veľkonočnými vajíčkami. Typickým veľkonočným vzorom na vajíčkach sú červené kvety na bielom pozadí. Maďarské rodiny sa počas týchto sviatkov radi spoločne stretávajú pri spoločnom stole a hostia sa šunkou, koláčmi i pálenkou. Najobľúbenejšími maškrtami sú sladké orechové alebo makové koláče a veľkonočná brioška.

Nemecko: „Frohe Ostern!“
Deti v Nemecku sa počas veľkonočných sviatkov veľmi radi hrajú na čokoládový bozk. Ako taký bozk prebieha? Podstatné je prehltnúť čo najviac čokoládových cukríkov zo želatíny a cukru bez toho, aby ti ostatní kamaráti stihli rozmazať čokoládu po tvári. Vyhráva ten, kto zje najviac cukríkov a má najčistejšiu tvár. Nemecké veľkonočné zvyky sú však výnimočné aj niečím iným. Tak napríklad peknou tradíciou je veľkonočný oheň. Prebieha to tak, že na dohodnutom mieste sa uložia staré vianočné stromčeky a na začiatku Veľkej noci sa podpália. Symbolizuje to pálenie posledných zvyškov zimy. Nemci veľmi obľubujú pašiovú hru, ktorá sa tradične koná v Oberammergau. Ide o hru o utrpení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista a hrá v nej viac ako 1200 dedinčanov.

Grécko: „Kalo Pascha!“
V Grécku sa počas Veľkonočnej nedele konajú vidiecke hostiny. Grilované jahňacie, vajíčka, chlieb, šaláty a koláče. To všetko je prestreté na dlhých stoloch a k dispozícii pre každého, kto má chuť. Po celý tento deň ľudia nosia so sebou kraslice a keď postretnú známych, tak si s nimi s kraslicami „ťuknú“ a povedia: „Kristus vstal z mŕtvych“.
Gréci jedia guľatý ploský bochník (Christopsomon), na ktorom je kríž a načerveno zafarbené vajíčka. Na Bielu sobotu sa zdobia kostoly a každý chystá posviacku. V nedeľu potom prichádzajú na rad radovánky.