referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdan
Sobota, 21. decembra 2024
Veľkonočné zvyky na Slovensku a vo svete
Dátum pridania: 17.04.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Flynn
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 709
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
Slovensko: „Veselá Veľká noc!“
Prípravy na Veľkú noc na Slovensku začínajú obyčajne súbežne s jarným upratovaním a skrášľovaním domácností rozkvitnutými vetvičkami stromov či bahniatok s farebnými stuhami. Iba raz za rok a to práve na Veľkú noc sa pečie okrúhly bochníček „paška“. Vo Veľkonočný pondelok sa otvára priestor pre veľkonočné radovánky, pre korbáčiky spojené s koledami.
Ďalším slovenským obyčajom je polievať dievčatá vodou, alebo ich hádzať do potokov či rybníkov. Sleduje sa tým jediný cieľ: odovzdať životodarnú fyzickú a duševnú silu vody milovanej osobe – dievčaťu. Obdobné polievačky vodou praktikujú i dievčatá vo veľkonočný utorok. V tento deň môžu vyšibať dievčatá chlapcov. Preto sa tomuto dni hovorí Odplatné alebo Odvetný utorok.

Česko: „Veselé Velikonoce“
Tak takto by ťa privítali u našich českých susedov počas veľkonočných sviatkov. Muži chodia na Veľkonočný pondelok šibať ženy a dievčatá. Korbáčiky sú spletené z ôsmych, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch prútikoch, približne od pol do dvoch metrov dlhé, ozdobené vypletenou rúčkou a farebnými stuhami. Pri šibaní korbáčom nejde o to, spôsobiť dievčatám bolesť, ale skôr vzbudiť záujem. Vyšibané ženy a dievčatá obdarovali mládencov vyšibanými vajíčkami ako symbol vďaky a odpustenia. Symbolom „šibania“ bolo zachovanie zdravia a plodnosti. Ženy zase mohli na odplatu popolievať chlapcov vedrami studenej vody.

Veľká Británia: „Happy Easter!“
V britských rodinách sa deti radi hrajú s veľkonočnými vajíčkami. Po celom byte hľadajú skryté čokoládové vajce a kto ho nájde, ten ho hneď zje. Každoročne sa obchodné domy predháňajú, kto bude mať v ponuke najťažšie, najväčšie a aj najoriginálnejšie vajíčko. Zaujímavosťou je, že vo veľkonočnú nedeľu a pondelok sa koná v Hampsteade a na ďalších miestach Londýna prehliadka drakov. V niektorých častiach Anglicka prežíva starý zvyk, kedy na ďalší pondelok po Veľkej noci ženy priväzujú mužov ku stoličkám a vymáhajú si na nich ako výkupné drobné mince. Muži im to oplácajú o deň neskôr, ale výkupným býva bozk. Na veľkonočných stoloch v Británii by si našiel nielen slepačie vajíčka, ale aj prepeličie, bažantie, pštrosie či dokonca klokanie.

Rusko:
Veľká noc v Rusku sa slávi inokedy ako vo zvyšku Európy. Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti. Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý začína, akonáhle skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody. Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance - bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Medzi ruské tradície patrí predovšetkým farbenie a zdobenie vajíčok, chýba však klasická šibačka. Priatelia si vajíčka vzájomne darujú na dôkaz vzkriesenia. Potom si prajú veľa zdravia a trikrát sa pobozkajú na tvár. Počas veľkonočných sviatkov sa podávajú len jedlá studenej kuchyne, žiadne teplé jedlá ani ryby. Rusi poznajú aj baránka, alebo mazanec.

Taliansko: ,,Buona Pasqua!“
Počas svätého týždňa sa veriaci Taliani modlia a pripomínajú si bolestivé chvíle utrpenia Krista. Za najväčšiu veľkonočnú lahôdku sa v Taliansku považuje pečená jahňacina. Obľúbené sú aj praclíky a ich skrútený tvar má predstavovať založenie rúk pri modlidbách. Veľkej noci predchádza karneval, ktorý končí Popolcovou stredou a jeho súčasťou sú sprievody masiek, maškarády i tance. Počas Veľkej noci nájdeš v Taliansku vajíčka v predkrmoch, slaných tortách, šalátoch a podobne. Talianske deti však najviac milujú sladké čokoládové vajíčka. Veľkonočný pondelok je pre väčšinu talianskych rodín výzvou k prechádzkam a piknikom.

Francúzsko: „Joyeuses Pâques!“
Počas Veľkej noci aj deti vo Francúzsku najviac majú radi veľkonočné vajíčka, a to v podobe kuriatok, zajačikov, kačičiek či zvonov. Legenda tvrdí, že zvony, ktoré sa vo Veľkonočný piatok vracajú do Ríma potom nadobudnú vajíčka, aby ich vo Veľkonočnú nedeľu pri spiatočnej ceste porozhadzovali po záhradách. Deti teda musia v záhradách tieto čokoládové vajíčka hľadať. Veľkonočný pondelok je iba dňom pracovného pokoja, Francúzi totiž šibačku ani oblievačku nepoznajú.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.