Pablo Picasso Modré obdobie

Pablo Picasso (1881-1973)

V roku 1895 sa Picassova rodina sťahuje do Barcelony. Jeho otec je profesorom na akadémii umení La Lonja. Mladý Picasso sa stretáva s umelcami a intelektuálmi v kabaretnej kaviarni Els Quatre Gats; spoznáva sa tam s Nonellom, Sunyenom a Casagemasom. 1900 prvý krát odchádza do Paríža. Je nadšený výstavami, ktoré vidí: Seuratova retrospektívna výstava a Redonove pastely. Obdivuje Steinlena a Toulouse-Lautreca. MODRÉ OBDOBIE

EVOKÁCIA (1901)
Casagemasov pohreb; Picasso sa vyrovnáva so smrťou svojho priateľa, ktorý spáchal samovraždu. Je inšpirovaný El Grecovým obrazom pohreb grófa Organza. Obraz je dvojplánový v spodnej časti je zobrazený pozemský výjav- pohreb priateľa a hornej časti je nebeský výjav jeho priateľ s kurtizánami. Tak ako si vtedy mladý človek predstavoval nebo, bola to odvážna predstava. Postavy sú pretiahnuté, pôsobia osamelo a opustene. Je v modrých farbách.

ŽENA A DIEŤA PRI MORI (1902)
„Picasso nebol sám, ktorý používal symbolické farby, zveličené formy a abstraktné priestory na vyjadrenie osobnej alegórie. Tieto prvky nájdeme na obrazom Edvarda Muncha a Paula Gaugina. Jeho obrazy z modrého obdobia majú jedinečný výraz, jeho vlastná syntéza prúdu moderného symbolizmu.“ Modrá farba je použitá v symbolistickom význame ako farba nadpozemská vyjadrujúca duchovno.

LA VIE (ŽIVOT) (1903)
Zobrazenie významu existencie, každá časť obrazu predstavuje inú formu bytia: alegória života, narodenia, vášne a smrti. Obraz sa dá pochopiť ako obraz v obraze pretože v zadnom pláne je v obraze sediaci milenecký pár, potom opustený starý človek, matka s dieťaťom a mladý pár. „Symbolický význam obrazu: medzi stavom lásky a jej naplnením sa definuje život.“

BEDÁRI NA MORSKEJ PLÁŽI (1903)
Podobný motív nájdeme na obraze Puvis de Chavannes: Chudobný rybár. Osamelo, izolovane pôsobiace a chudobne vyzerajúce postavy: muža, ženy a chlapca. Na tomto obraze vidíme Picassovo sociálne cítenie.

CELESTINA (1904)
Tento portrét znázorňuje Carlottu Valdiviani. Picasso ju znázorňuje ako Celestinu charakter z divadelnej hry 15.storočia. Vyzerá vážne a trochu zlovestne. Maľba odráža spojenie s jeho španielskym dedičstvom a identitou.

ŽENA S HAVRANOM (1904)
Žena bozkávajúca havrana a jej tenké prsty ležia na jeho hrudi, jej bledá pokožka tvorí kontrast s havranom, ktorý je nejasnou tmavou škvrnou. Má viacero symbolistických odkazov.



RUŽOVÉ OBDOBIE

ŽENA V KOŠELI (MADELAINE) (1904-05)
Je na ňom Picassova modelka a milenka z roku 1904 Madelaine.

Tento obraz označuje prechod z modrého do ružového obdobia. Postavy sú jemnejšie, viacfarebnejšie; modré tóny zostávajú ale sú transparentnejšie.

HARLEKÍNOVA RODINA S OPICOU (1905)
Táto jemná maľba pripomína obrázky sv. Rodiny. Tento obraz bol predaný hneď ako bol dokončený americkému zberateľovi Leovi Steinovi. On a jeho sestra Gertruda Steinova zbierali obrazy od Maneta, Cézanna, Gaugina a Matissa.

KAUKLIARI (1905)
Obraz spája dve cesty: jedna vedie naspäť ku klasickému akademickej tradícii Puvis de Chavannes, ktorú sa Picasso pokúsil oživiť a druhá vedie k Avignonským slečnám.

SMRŤ HARLEKÍNA (1906)
Obraz pôsobí melancholicky, smutne. Harlekýn vydedenec spoločnosti. Picasso sa s ním stotožňuje, cíti sa izolovaný. hľadá sám seba.

LA TOILETTE (1906)
„Návštevy gréckych a rímskych galérií, posunuli Picassov figuratívny štýl. Klasická nahá postav je zvlnená, otáča sa cez priestor a pritom si pridŕža vlasy. V kontraste jej slúžka je otočená z profilu, zahalená, pevná v ťažkej látke, pripomína postavu z archaického gréckeho umenia. Spolu symbolizujú staroveký ideál krásy.“



POUŽITÁ LITERATÚRA:

Walter I. W.: Pablo Picasso, Slovart, Bratislava 1992
Edward Lucie-Smith: Symbolist Art, Thames and Hudson, London 1972.