referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sabína
Streda, 27. októbra 2021
Renesancia
Dátum pridania: 02.07.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vandus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 018
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
- zosvetštenie
Dá sa považovať za spoločný rys, aj keď nebolo tak veľké, ako sa obyčajne myslí. Náboženské motívy sú neustále veľmi časté.

- individualizmus
Vznikajú životopisy, vlastné podobizne maliarov, umelci na rozdiel od stredoveku podpisujú svoje diela.

- nacionalizácia umenia
Ak bol pre stredoveké umenie typický univerzalizmus, tak od renesancie začíname rozlišovať národné umenia s ich typickými prvkami a rysmi.

- zberateľstvo
Pre stredovek tiež neznáma vec. Zberateľstvo úzko súvisí so snahou čo najlepšie poznať antický svet prostredníctvom hmotných pamiatok, ktoré sa na talianskom území zachovali v hojnom počte. So snahou zbierať antické pamiatky sú spojené aj počiatky archeológie.

- mecenášstvo
Umenie sa stáva politickou zbraňou (notoricky známym príkladom je Masacciov obraz Daňový peniaz alebo Michelangelova socha Dávida) a efektným prostriedkom bohatých a mocných, ako sa prezentovať voči verejnosti. Z týchto radov pochádza veľké množstvo mecenášov, len v Taliansku napríklad pápeži Martin V., Eugen IV. či Mikuláš V., ďalej v Miláne Filippo Maria Visconti, Francesco Sforza, v Neapole Alfonz V. Aragónsky alebo Ferdinand I. Aragónsky.

Rozšírenie renesancie do Zaalpska
Na rozšírenie renesancie do zaalpských krajín malo vplyv niekoľko skutočností. Predovšetkým do Ríma neustále prúdilo veľké množstvo pútnikov, ktorí sa mohli zoznámiť s novými myšlienkami. Naopak z Talianska do Európy odchádzala časť potulných humanistov (napr. Giordano Bruno) a tiež početné cirkevné posolstvá. Do Francúzska sa renesancia rozšírila vplyvom Francúzsko - talianskych vojen na počiatku 16. storočia. V jednotlivých krajinách sa renesancia prispôsobila miestnym podmienkam. Zvlášť to vidno na obrazoch stredoeurópskych renesančných maliarov, kde je cítiť ešte značný vplyv neskorej gotiky (napr. Albrecht Dürer alebo zvlášť Hieronymus Bosch). Oveľa viac je tu zachovaný náboženský charakter umeleckých diel (oproti talianskym omnoho častejšie inšpirovaným klasickou mytológiou).

Veľkým rozdielom medzi talianskou a severnou renesanciou je používanie jazyka. Kým v Taliansku sa učenci obrátili späť ku klasickej latinčine a gréčtine, na severe sa objavujú knihy v národných jazykoch, takto prístupné oveľa širšej čitateľskej obci. Širšie používanie národných jazykov hralo v budúcnosti dôležitú úlohu pri vzniku národných štátov definovaných národným jazykom.
Portrét Francesca d'Este od Rogiera van der Weyden. Portrét vznikol v Holandsku. Mieša sa tu renesančné poňatie ešte s prvkami strnulej gotiky.

Spoločenské postavenie umelca
Počas renesancie sa zmenilo aj postavenie umelca. V stredoveku umelca ako individualitu nepoznáme. Sú považovaní za remeselníkov a obvykle nepodpisujú svoje diela (preto sú dnes označovaní podľa svojich najvýznamnejších diel, napr. Majster vyšebrodského oltára). Toto sa v renesancii mení. Umelci vystupujú z anonymity a niektorí dosahujú dokonca vysoké spoločenské postavenie. Ako príklad môže slúžiť Gentile Bellini, ktorý získal od Fridricha III. kniežací titul, alebo Tizian, ktorému Karol V. udelil rád Zlatej ostruhy oprávňujúci ho používať titul rytier. Niektorým umelcom sa podarilo zbohatnúť alebo získať vysoký úradnícky post. Napriek tomu sa všeobecne ešte držala predstava, že umelci sú nízkeho pôvodu, pretože ich činnosť vyžadovala manuálnu prácu a oni sami postrádali vzdelanie.

Architektúra:
Renesančná architektúra sa formuje v Talianskej Florencii začiatkom 15. storočia. Navracia sa ku ideálom antického sveta. Vznikajú paláce, zámky a vily. Pre chrámy je charakteristická centrálna dispozícia s kupolou, ktorej najznámejšou ukážkou je florentský Duomo Santa Maria del Fiore, vo svojej dobe najväčšia stavba svojho druhu na svete. Vďaka talianskym architektom sa šírila do Uhorska, Čiech, Poľska a v 16. storočí do Ruska.

S potrebou prezentácie novej meštianskej nobility aj mestského štátu ako celku, sa stala architektúra jedným z umení, kde došlo k najvýraznejším zmenám. Renesanční architekti sa opäť inšpirovali antickými stavbami, ich súmernosťou, jednoduchosťou a pravidelnosťou proporcií. Vedľa kameňa sa začali používať vo väčšom množstve materiály ako mramor a tehly. Hojne sa uplatňuje stĺporadie, klenba a kupola a schodisko sa stáva samostatným architektonickým prvkom. Objavujú sa nové typy stavieb: mestské paláce a mestské aj predmestské vily.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Renesancia SOŠ 2.8974 5066 slov
Renesancia SOŠ 2.9718 2470 slov
Renesancia SOŠ 2.9470 1664 slov
Renesancia SOŠ 2.9634 1304 slov
Renesancia 2.9724 246 slov
Renesancia GYM 2.9750 896 slov
Renesancia 2.9665 289 slov
Renesancia GYM 2.9632 4321 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.