Veľký čínsky múr

Dlhá civilizácia Číny

Čínska civilizácia pretrvala celých 3500 rokov a zaznamenala vynikajúce kultúrne a umelecké úspechy, skôr ako sa rozložila pod náporom technicky pokročilého Západu.

Z archeologických nálezov je čitateľné, že hospodárske osídlenie vzniká v Číne pozdĺž údolia riek najmenej pred 7000 rokmi. História čínskej civilizácie ale v skutočnosti začala s prvou vládnucou dynastiou Šang, o ktorej sa tradične uvádza, že vládla v rokoch 1600 - 1027 p.n.l.
Civilizácia začala v Číne oveľa neskôr ako na Blízkom východe, ale pretrvala nezmenená vo svojich základných charakteristikách až do modernej doby. Dôvodom bola relatívna izolácia zeme od ostatných civilizácií; čínska sebestačnosť vo väčšine produktov; silná spoločenská kultúra, ktorá všetkých Číňanov spojovala; a existencia triedy učencov – úradníkov, ktorí bez prestania spracovali čínsku spoločnosť cez všetky zmeny osudu rôznych vlád a dynastií.

Dynastia Šang

Vláda dynastie Šang sa obmedzovala na relatívne malé územie Severnej Číny na spodnom toku Žltej rieky (Chuang-che). Hlavným mestom bol An-ťang v severnom Chonanu. Za dynastie Šang sa len písmo, ktoré bolo rannou formou čínskeho písma. Bolo zvykom uctievať predkov, prinajmenšom v kráľovskej rodine, čo je význačné pre čínsky rys. Rozvíjalo sa rovnako tradičné umenie, ako bolo napríklad hrnčiarstvo, tkanie hodvábu alebo spracovanie bronzu a jadeitu.

V roku 1027 bola dynastia Šang zvrhnutá dynastiou Čou, ktorá vládla až do roku 256 p. n. l. Podľa tradície nový vládcovia tvrdili, že dynastia Šang stratila svoj ,,mandát na novú dynastiu“ (znamená to Bohom daná záruka vlády), ktorý prešiel na novú vládu. Mandát nebies sa stal hlavným ospravedlnením všetkých následných politických zmien, pretože dodával zákonitosti každému úspešnému rebelantovi, ktorý prevzal funkciu predchádzajúceho vládcu ako prostredník medzi zemou a nebom.

Rivalita, boje a zápasy

Kráľovské dynastie Šang a Čou boli v podstate feudálnymi vládcami s veľmi obmedzenou mocou nad mocou šľachty. Avšak samostatná existencia kráľovstva svedčila o tom, že tu existovala spoločenská všeobecná kultúra, ktorá sa v priebehu tohto obdobia rozšírila v dôsledku emigrácie až k rieke Jang-c´-tiang, veľkému povodiu na juh od rieky An-ťangu a ešte za ňu. Rast obyvateľstva tento proces ďalej urýchľoval.

Rozširovanie civilizácie pokračovalo i potom, čo dynastia Čou stratila väčšinu svojej moci i v 8. storočí p. n. l a Čína sa rozpadla na väčší počet súperiacich štátov. Vražedné boje vyvrcholili v bojových štátoch, v období v ktoré vyvrcholilo v rokoch 403 až 221 p. n. l., ktoré boli výkonnejšie a spoľahlivejšie ako feudálni šľachtici. V týchto ťažkých dobách rovnako zosilnel myšlienkový zápas, ktorý nakoniec vyústil v dve hlavné čínske filozofie – taoizmus a konfucianizmus. Taoizmus bol mystický a individuálny svetový názor, ktorý zdôrazňoval podstatu života a harmóniu s prírodou, zatiaľ čo konfocianizmus bol etický a sociálny svetový názor, ktorý vyzdvihoval len poslušnosť k rodičom, skromnosť a spoločenské povinnosti ako cnosť. Neskôr v 1. storočí p. n. l. sa stal budhizmus tretím veľkým prvkom čínskeho myslenia.

Štát dynastie Čchin

Obdobie bojových štátov skončilo tým, že sa vynoril jediný víťaz – štát dynastie Čchin, z ktorého pochádza aj slovo Čína. Vládca štátu Čchin Š – chuang – ti sa stal prvým čínskym cisárom a nemilosrdne preformoval svoje panovníctvo.

Popravy a deportácie zlomili odpor aristokracie a eliminovali opozíciu. Klasická literatúra bola pálená a čínski učeníci boli prenasledovaní. Na druhej strane za dynastie Čchin bolo zavedené čínske písmo, váhy a miery a taktiež sa začalo s programom verejných prác v úžasnom merítku. Systém ciest spojil ríše dohromady a bol vybudovaný Veľký čínsky múr na ochranu pred najnebezpečnejšími nepriateľmi Číny, lúpežníckymi kočovnými kmeňmi zo severu a severozápadu. Stavba múra zamestnala 1 000 000 ľudí a jeho celková dĺžka činila 2400 km.