Š- Chuang zomrel v roku 209 p. n. l. a v roku 206 bola zvrhnutá dynastia Čchin. Ich nástupcom sa stala menej známa dynastia Chan, ktorá vládla celých 400 rokov s krátkymi prestávkami medzi rokom 9 n. l. až 25 rokom n. l. Čínska civilizácia nie je dozretá a čínske výboje posunuli cisárske panovníctvo ďalej na juh až do Tonkinského zálivu. Vietnam a Kórea sa dostali do sféry čínskeho vplyvu a s prestávkami v ňom zostali po ďalších približne 1800 rokov. Výboje do strednej Ázie priniesli dynastii Chan kontrolu obchodných ciest vedúcich na západ, takže Číňania predávali čínsky hodváb Rimanom.

Konfuciánska kultúra

Pod vládou dynastie Chan bola znovu zavedená literatúra klasikov a konfuciazmus sa vyvinul v oficiálnych etikách čínskeho štátu. Hoci bol založený na výrokoch pripísaných mudrcovi Konfuciovi (6. storočie p. n. l.), čerpalo toto učenie rovnako z taoizmu a z iných zdrojov a stalo sa etikov lojálnych štátnych zamestnancov. Dynastia Chan ustanovila rovnako prvú skúšku na miestach v štátnej službe, ktoré boli z cela založené na intenzívnom štúdiu vybraných literárnych klasikov naplnených Konfuciovými myšlienkami.

V dôsledku tohto vybudovala Čína stálu, kvalifikovanú štátnu službu, ktorej členovia unikátne zastupovali aj role úradníkov, učencov i umelcov. Ich existencia zaistila čínskej civilizácii jej pretrvanie, pretože konfuciánský úradník a konfuciánska etika zostala, zatiaľ čo dynastie sa striedali. Dokonca i keď kočovníci prepadli zem, museli sa obrátiť na úradníkov – učencov, aby ich spracovali, tak že ústavný poriadok i naďalej pokračoval, zatiaľ čo barbarskí prisťahovalci boli absorbovaní čínskou kultúrou. Sila tejto absorbácie sa stala zrejme po páde dynastie Chan v 3. storočí n.l. Barbarské dynastie ovládli sever a súperiace feudálne kráľovstvá vznikali i inde. Ale myšlienka jednotnej Číny – ,,Ríše stredu“ – ovládanej jediným absolútnym cisárom nikdy z cela nezmizla a v roku 589 založil jeden úspešný generál dynastiu Suej.

Zlatý vek

Dynastia Tchang (618 – 907 n. l.), ktorá nasledovala po dynastii Suej plne obnovila veľkosť a význam Číny. Čína sa značne rozšírila do Tibetu a do Strednej a Juhovýchodnej Ázie. Obchod rozkvital a hlavné mesto ríše Tchang, Čchang-an, ktoré bolo na konci hodvábnej cesty, ktorá bola tradičnou cestou na západ, sa rozrástlo v komplexné kosmopolitné veľkomesto.

Čo sa umenia a kultúry týka, je obdobie dynastie Tchang a nasledujúcej dynastie Sung všeobecne považované za vrchol čínskej civilizácie. Číňania v tej dobe excelovali v poézii, krajinomaľbe a v keramike. Výroba porcelánu bola veľkým čínskym úspechom a Európania sa ju pokúšali bez úspechu imitovať až do osemnásteho storočia.

Barbari a kočovníci

Tak ako za dynastie Tchang, tak i dynastie Sung bola Čína neustále napadaná kočovnými kmeňmi a počiatkom dvanásteho storočia bola severná Čína dobytá barbarskou dynastiou Čin. Dynastia Sung si udržala moc na juhu, ktorý sa stal v tej dobe najbohatšou a najľudnatejšou oblasťou v Číne.  V priebehu trinásteho storočia bola dynastia Čin zvrhnutá ešte hroznejšími kočovnými armádami Mongolov, ktorí zvrhli aj dynastiu Sung. Nakoniec bola celá Čína dobytá mongolským dobyvateľom Veľkým chánom Kublajom, ktorý založil dynastiu Jüan (1271-1368 ) a zároveň ustanovil nové hlavné mesto Peking.

Čína bola síce formálne súčasťou mongolskej ríše, ale skoro sa stala separátnou silou východnej Ázie. Kublajovi úspešne vzdorovalo iba Japonsko. Mongoli sa však nikdy nestali Číňanmi ani svojou kultúrou, ani svojimi názormi, a keď zovretie zoslablo, boli vyhnaní rebelujúcim mníchom Ču Jüan-čangem, ktorý sa stal prvým cisárom dynastie Ming.