Jeho jednotlivé malometrážne byty boli prepojené pavlačou, kde sa nachádzalo spoločné hygienické centrum pre nájomníkov.

Prvou ( dnes už neexistujúcou ) stavbou u nás s prvkami nového slohu bolo tzv. Tereziánum ( 1768 ) na bratislavskom hrade od A. Hillebranda. Všeobecne však diela 18. storočia ešte nereprezentovali čistý sloh, hranica medzi barokom a klasicizmom zostávala nejasná. Barok ustupoval len pozvoľne a nový výtvarný prejav sa rozvinul až v nasledujúcom, 19. storočí, keď sa do popredia hospodárskeho i politického života dostávalo meštianstvo. Hospodársky rozmach, podnietený manufaktúrnou výrobou a spojený s novou životnou filozofiou, priniesli i nové funkčné typy budov – reduty ( Kežmarok ), divadlá ( Trnava, Hlohovec ), kúpele ( neraz komplexný areál pavilónov a ubytovní ako urbanistický celok – Bardejovské kúpele, Sliač, Piešťany, Sklené Teplice, Trenčianske Teplice, Smrdáky ), hostince ( Jelšava, Rimavská Sobota ), staničné budovy ( Devínska Nová Ves ), výrobné budovy ( Podbieľ, Košické hámre, Hrovec, manufaktúrna výrobňa súkna v Holíči, papierenský mlyn v Harmanci, soľný sklad a výrobňa soli v Solivare ), mosty ( Galanta – časť Nebojsa, Gelnica – kamenný most, dnes už prestavané mosty v Báhoni a Červený most v Bratislave, a pod. Pozoruhodné úpravy sa uskutočnili najmä v Bratislave ( Panská, Michalská, Ventúrska ul. ), Košiciach, Banskej Bystrici, Rožňave, Prešove a Trnave. Na Slovensku vtedy verejné stavby sledovali centrálne riadené staviteľské komory, ktoré zabezpečovali plány na rozličné druhy stavieb.

Napriek skutočnosti, že preložením centrálnych úradov do Budína stratilo Slovensko v rámci Uhorska svoje vedúce postavenie, vybudovalo sa na jeho území veľa nových objektov. Klasicistický ráz dostávali nielen fasády mestských domov, resp. celých uličných celkov, ale i ďalšie účelové budovy, ako župné domy a radnice ( Rimavská Sobota, Levoča, Turňa nad Bodvou, Bratislava, Spišská Nová Ves, Dobšiná, Gelnica ). K pozoruhodným a najreprezentatívnejším stavbám tohto obdobia patrí Primaciálny palác v Bratislave, postavený podľa projektu M. Hefeleho v r. 1777-1781, v ktorom bol v roku 1805 uzavretý tzv. bratislavský mier. Dnes je vďaka svojmu tvarosloviu a jednotlivým detailom priam učebnicovým príkladom klasicistickej architektúry na Slovensku.

V architektúre sa plne uplatnila symetria a uzavretosť foriem objektov i celých komplexov. Poznačená bola antickými predlohami a tektonickým systémom. Vstupné časti budov sa zdôrazňovali charakteristickými rizalitmi s tympanónom. Podopreté boli stĺpmi alebo bohato profilovanými rímsami, čoho dokladom sú hlavne profánne stavby.