Béla Bartók (1881- 1945)

Jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20.storočia. Svetový význam získal nielen ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavirista a uznávaný hudobný vedec - etnomuzikológ. Od roku 1940 žil v exile v USA. Patrí ku skladateľom, ktorých výrazným zdrojom inšpirácie bola ľudová hudba.


Rodičia

Béla Bartók sa narodil v mestečku Nagyentmiklós v juhovýchodnom Maďarsku 25. marca 1881. Na svet prišiel do rodiny hudobníkov: jeho matka, bývalá učiteľka, bola nadaná klaviristka a otec, riaditeľ poľnohospodárskej školy. bol nadaný čelista. Roku 1888, keď mal Béla sedem rokov, zomrel po krátkej chorobe jeho tridsaťtriročný otec. Bartókova matka Paula musela živiť rodinu a preto sa vrátila k povolaniu učiteľky, ktoré vykonávala, keď bola slobodná. Bartókove hudobné schopnosti boli čo raz zrelšie a matka sa rozhodla, že jeho hudobnú výchovu zverí najlepším učiteľom. A tak sa roku 1894 rozlúčila so svojou školou a s rodinou sa presťahovala do Bratislavy, kde chcela nájsť nové zamestnanie. Keď v priebehu roka nezohnala nič voľné, odišla do Bystrice, kde síce dostala prácu, ale nenašla vhodného učiteľa pre svojho syna. V apríli 1894 sa rodina opäť vrátila do Bratislavy. Tu si Paula našla miesto v učiteľskom ústave a Béla 5 rokov neprerušene študoval hudbu na bratislavskom gymnáziu.


Jeho Štúdium

Po ukončení stredoškolského štúdia hudby na bratislavskom gymnáziu pokračoval v štúdiu na budapeštianskej Hudobnej akadémií. V auguste 1901 dostal silný zápal pľúc. Matka ho opatrovala doma niekoľko mesiacov a až v apríli 1901 pokračoval v štúdiu. Bolo to slabé chorľavé dieťa, ktoré počas štúdia trápili rozličné choroby. Počas štúdia sa Bartókov obzor stále rozširoval, ale až keď si pozrel premiéru ,,Tak riekol Zarathustra" objavil hudbu Richarda Straussa, ktorý v ňom prebudil záujem a nadšenie o komponovanie. Svoje prvé skladby - valčíky a polky - zložil ako deväťročný. O niekoľko rokov, ako jedenásťročný debutoval ako komponista a interpret so skladbou DUNAJSKÉ VLNY. Bartók skončil štúdiá na akadémii v júni roku 1903. Učitelia v ňom videli klaviristu, ktorý má pred sebou jedinečnú kariéru. Bol nadaný nielen ako klavirista, ale aj ako skladateľ a záverečná skúška na akadémii znela takto: ,,Všeobecný názor je taký, že je to zbytočné" písal v liste matke. V zime roku 1903 Bartók cestoval po Európe a získal uznanie ako skladateľ symfonickej básne KOSSUTH, ktorá mala premiéru v Budapešti.


Prehľad najvýznamnejších skladieb:


Klavírna tvorba: Veľká fantázia pre klavír, Allegro barbaro, Mikrokozmos


Komorná tvorba: Sláčikové kvarteto č. 1, Sláčikové kvarteto č. 2, Sláčikové kvarteto č. 3, Sláčikové kvarteto č. 4, Sláčikové kvarteto č. 5 , Sláčikové kvarteto č. 6 


Orchestrálna tvorba: Scherzo pre orchester, Symfónia "Košút"


Tvorba inšpirovaná ľudovými piesňami

Apríla 1904 strávil niekoľko mesiacov so svojou sestrou na maďarskom vidieku. Čírou náhodou po prvý raz počul autentickú maďarskú ľudovú hudbu, ktorú spievala mladá dedinčanka. Ako chodil z dediny do dediny a počúval autentickú hudbu svojich predkov bolo to preňho odhalenie. Počas mnohých ciest v priebehu ďalších niekoľkých rokov sa jeho hlavným cieľom stalo zachovanie a štúdium samotnej hudby. Prvým ovocím tejto práce bolo dielo DVADSAŤ MAĎARSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ, ktoré vyšlo roku 1906. V januári 1907 Bartók dostal zamestnanie v budapeštianskej Hudobnej akadémii, kde zastával post učiteľa.


On a jeho ženy

V priebehu roka 1907 nadviazal vážny vzťah s dievčaťom o sedem rokov mladším, ako bol on sám, husľovou virtuózkou Stefi Geyerovou. Vzťah bol však od prvého začiatku odsúdený na neúspech. Neskôr sa zoznámil so svojou budúcou ženou Martou Zieglerovou, ktorá v tom období mala len štrnásť rokov(Béla mal 26). Roku 1910 Marta priviedla na svet syna menom Béla. Za najtemnejšie dni komunistického teroru Bélu Kunu raz donútili Bélu a Maru, aby ušli zo svojho budapeštianskeho domu, pričom si mohli vziať len pár osobných vecí. Napriek mnohým zmätkom Bartók dokončil dve sonáty pre husle a klavír a roku 1922 sa vydal na veľmi úspešné turné do Anglicka, Francúzska, Nemecka a Talianska. Roku 1921 sa Bartók zoznámil so svojou ďalšou budúcou ženou Dittou Pasztoryovou. Keď v roku 1923 prišlo veľké odcudzenie Marty a Bélu, bola to Marta, ktorá požiadala o rozvod, aby sa Béla mohol oženiť s Dittou. V októbri 1940 s Dittou opustili Maďarsko a odišli do Ameriky.


Nešťastná smrť

V apríli 1942 sa Bartókovi začalo rapídne zhoršovať zdravie. Mával vysoké horúčky a veľmi schudol. Choroba, ktorá spôsobila jeho smrť však do dnes nie je diagnostikovaná. Zomrel 26. septembra 1945 a medzi jeho poslednými slovami zaznela aj veta: ,, Mrzí ma len to, že musím odísť s plnou batožinou." Poslednou iróniou bolo, že v priebehu 2 rokov sa mal stať jedným s najpopulárnejším medzinárodne uznávaných moderných skladateľov.