Ich tvar a vyhotovenie sa v podstate nezmenilo, a to až do 12. storočia. Ide o jednoduché hrnce, najviac vyduté v dvoch tretinách výšky, zdobené na pleciach a bruchu vlnovkami vrytými viaczubým rydlom (hrebeňom). Neskôr prišla na rad výzdoba za pomoci jednohrotého rydla a aplikáciou vlnovky, kombinovanou s vpichmi, šikmými krížmi, kazetami a pod.

Tvar a materiál keramiky - zmes hliny, piesku, sľudy a ostriva boli pre celé Slovanstvo typické. Misky alebo hrubé fľaškovité tvary boli ojedinelé, džbánovité predmety sa nepoužívali. Na dne nádob sa nachádzali v ranejších obdobiach plytké jamky, od 8. Storočia značky. Sú to značky rôzne, jedná sa najmä o delené kolo, alebo svastiku.
Vo vnútri nádob sú jemné ryhy, ktoré vznikli otáčaním kruhu. Odtlačky na dne alebo plastické značky vznikali pri výrobe na kruhu sčasti samovoľne, sčasti boli úmyselne vyryté výrobcom.

Značky sa vyvíjali, delili, nadobúdali na zložitosti, snáď z toho dôvodu, ako dedič rozvíjal pôvodnú značku svojho predchodcu. Ale, to sú všetko len dohady, ktoré sú naďalej podrobované výskumu. Zaujímavosťou je, že vďaka značkám a identifikácii rovnakého pôvodu nádob z určitých dielní sa podarili objasniť aspom čiastočne otázku, do akej možnej vzdialenosti sa kusy z jednej dielne vyvážali. Bolo to až do okruhu 40 km!

Aby sme si predstavili lepšie, prečo sa vyskytujú tak často črepy, či celé keramické kusy nádob v nálezoch, je nutné uvedomiť si veľmi jednoduchý fakt - Keramická nádoba bola okrem krátkodobým skladovacím obalom v domácom prostredí i obalom na prevážaný a vymieňaný tovar.
Pokrievky na hrncoch sa začali používať až v prvých storočiach druhého tisícročia, dovtedy sa varilo bez nich. Pre jednoduchšiu manipuláciu s nádobou, ktorá sa při varení silne ohriala a zašpinila, slúžili zahnuté okraje. Zachytávali sa o drevené vidlice, palice, kliešte...

Lepšia keramika z jemne plavenej hliny bola v podstate pre slovanskú civilizáciu cudzia. Boli to amfory s dvoma ušami, džbány a fľaše určené na víno. Známe sú zo Slovansko-avarského prostredia, z Balkánu a Veľkej Moravy. Niekedy sa dovážali s vínom, niekedy sa na slovanskom území vyrábali. Na Balkáne, v Rumunsku, Bulharsku a v Kyjevskej Rusi zhotovovali už od 10. storočia nádoby s vnútornou glazúrou, ovplyvnené byzantským remeslom.