Historická a holistická koncepcia T.S. Kuhna
• Rozvoj vedeckej teórie.
• Zdroj tejto dynamiky.• Nezávislosť pozorovania na teórii.
Jeho teória vývoja vedy je reakciou na pokračujúci pokrok v oblasti vedeckých objavov, nových teórii a koncepcií v priebehu 20-teho storočia.Za týchto rýchle sa meniacich podmienok začali vznikať pochybnosti o kontinuálnom vývoji vedy – pozitivistický kumulativizmus.
Druhým problémom vývoja vedeckého poznania sa stáva otázka ZDROJA tejto dynamiky.
Ukazuje sa, že samotné vnútorné METODOLOGICKÉ pravidlá nedokážu vysvetliť pôvod zmien a vytváranie nových teórií.
Je potrebné uvažovať o faktoroch, ktoré sú z hľadiska samotnej vedy, jej poznatkov a metód vonkajšie.
Tretím problémom v rámci filozofie vedy, ktorý Kuhna viedol k formovanie jeho teórie, bol vzťah teórie a pozorovania.
Otázka, či sú pozorované skutočnosti nezávislé na teórii alebo naopak, čí sú teóriou ovplyvnené (nevyberáme si náhodou údaje, dáta teda empirické verifikanty podľa teórie, ktorú uplatňujeme?).
Riešenie týchto troch problémov Kuhn načrtol v knihe Štruktúra vedeckých revolúcií.
Kľúčovým termínom jeho teórie je pojem: vedecká paradigma – chápe ju ako určitý vzor riešenie vedeckých problémov, ktorý je platný v určitom období (klasická mechanika, teória relativity etc.)
Vedecká paradigma má nasledujúce dve charakteristiky:
- Ich prínos a výsledky vyvolávajú schopnosť udržať si určitú skupinu používateľov, ktorí tieto paradigmy používajú a tým ich udržujú funkčné.
- Sú dostatočne otvorené, aby ponechávali dostatočné množstvo problémov na riešenie (nezodpovedajú na všetko).
• Paradigmu je možné chápať ako spôsob videnia sveta vedcom.
• Ako celok vedeckých poznatkov, ktoré si vedec osvojil a ktoré uplatňuje pri svojej praxi.
• Je to aj súbor historicky vzniknutých pravidiel rozvíjania vedy v určitom období.• Paradigma určuje výber problémov, ich formuláciu v danom období a obsahuje kritéria riešiteľnosti.
• Na základe takéhoto vymedzenia paradigmy Kuhn formuje svoje historické chápanie vedy.• V počiatočnom štádiu má veda predparadigmatický charakter. Existuje pluralita názorov, uplatňovaných metód, o problémoch a spôsoboch ich riešenia. Vzniká značné množstvo škôl, formujú sa špekulatívne
teórie.
• Výskum pozostáva v tomto štádiu skôr z náhodného zberu dát a vytvárania neucelených teórií.
• Výsledkom tohto počiatočného obdobia je podľa Kuhna víťazstvo takej teórie, ktorá je lepšia ako ostatné. Táto teória sa potom stáva paradigmou.
• Vzniknutá paradigma nevysvetľuje všetky javy.• Vymedzuje presnejšie predmet skúmania určitej disciplíny, definuje vedecké problémy, charakterizuje spôsob ich riešenia.
• Prijatie paradigmy zahajuje nové obdobie vo vede – obdobie normálnej vedy.
• Cieľom normálnej vedy je artikulácia, rozpracovanie konkrétnej paradigmy. Kuhn toto obdobie charakterizuje ako obdobie riešenia hlavolamov v rámci daných teórii a metód.
• Problémom normálnej vedy sú takzvané čistiace operácie, kedy je nová teória aplikovaná na nové situácie.• Ide o bežné kumulovanie poznatkov v rámci prijatej paradigmy.
• Normálna veda podľa Kuhna neposkytuje prostriedky pre zásadnú zmenu v poznaní.
• Nie je zameraná na odhaľovanie nových javov – považuje ich za anomáliu.
• Paradigma nie je večné, v rámci riešenia úloh v rámci normálnej vedy sa objavujú anomálie, problémy, ktoré nie je možné riešiť v rámci existujúcej paradigmy.• Paradigma nevysvetľuje všetky javy, ktoré boli s jej pomocou získané.
• Ak množstvo a závažnosť týchto zistení narastá nastáva krízové obdobie vo vývoji vedy.• V tejto situácii začínajú vedci hľadať nové vysvetlenia – nové videnie sveta a novú teóriu.
• Toto obdobie označuje ako obdobie vedeckej revolúcie.• Vzniká pluralita nových, často špekulatívnych riešení a teórií, ktoré sa navzájom popierajú.
• Vyústením tohto obdobia je prijatie novej paradigmy, čo znamená radikálnu zmenu vo videní sveta a zmenu optiky nazerania na svet.
