referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sabína
Streda, 27. októbra 2021
SEP
Dátum pridania: 25.01.2011 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: xena
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 276
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 26m 20s
Pomalé čítanie: 39m 30s
 

Historická a holistická koncepcia T.S. Kuhna

• Rozvoj vedeckej teórie.

• Zdroj tejto dynamiky.

• Nezávislosť pozorovania na teórii.

Jeho teória vývoja vedy je reakciou na pokračujúci pokrok v oblasti vedeckých objavov, nových teórii a koncepcií v priebehu 20-teho storočia.  

Za týchto rýchle sa meniacich podmienok začali vznikať pochybnosti o kontinuálnom vývoji vedy – pozitivistický kumulativizmus.      

Druhým problémom vývoja vedeckého poznania sa stáva otázka ZDROJA tejto dynamiky.     

Ukazuje sa, že samotné vnútorné METODOLOGICKÉ pravidlá nedokážu vysvetliť pôvod zmien a vytváranie nových teórií.      

Je potrebné uvažovať o faktoroch, ktoré sú z hľadiska samotnej vedy, jej poznatkov a metód vonkajšie.       

Tretím problémom v rámci filozofie vedy, ktorý Kuhna viedol k formovanie jeho teórie, bol vzťah teórie a pozorovania.       

Otázka, či sú pozorované skutočnosti nezávislé na teórii alebo naopak, čí sú teóriou ovplyvnené (nevyberáme si náhodou údaje, dáta teda empirické verifikanty podľa teórie, ktorú uplatňujeme?).       

Riešenie týchto troch problémov Kuhn načrtol v knihe Štruktúra vedeckých revolúcií.       

Kľúčovým termínom jeho teórie je pojem: vedecká paradigma – chápe ju ako určitý vzor riešenie vedeckých problémov, ktorý je platný v určitom období (klasická mechanika, teória relativity etc.)        

 

Vedecká paradigma má nasledujúce dve charakteristiky:


  1. Ich prínos a výsledky vyvolávajú schopnosť udržať si určitú skupinu používateľov, ktorí tieto paradigmy používajú a tým ich udržujú funkčné.

  2. Sú dostatočne otvorené, aby ponechávali dostatočné množstvo problémov na riešenie (nezodpovedajú na všetko).

• Paradigmu je možné chápať ako spôsob videnia sveta vedcom.

• Ako celok vedeckých poznatkov, ktoré si vedec osvojil a ktoré uplatňuje pri svojej praxi.

• Je to aj súbor historicky vzniknutých pravidiel rozvíjania vedy v určitom období.

• Paradigma určuje výber problémov, ich formuláciu v danom období a obsahuje kritéria riešiteľnosti.

• Na základe takéhoto vymedzenia paradigmy Kuhn formuje svoje historické chápanie vedy.

• V počiatočnom štádiu má veda predparadigmatický charakter. Existuje pluralita názorov, uplatňovaných metód, o problémoch a spôsoboch ich riešenia. Vzniká značné množstvo škôl, formujú sa špekulatívne
teórie.

• Výskum pozostáva v tomto štádiu skôr z náhodného zberu dát a vytvárania neucelených teórií.

• Výsledkom tohto počiatočného obdobia je podľa Kuhna víťazstvo takej teórie, ktorá je lepšia ako ostatné. Táto teória sa potom stáva paradigmou.

• Vzniknutá paradigma nevysvetľuje všetky javy.

• Vymedzuje presnejšie predmet skúmania určitej disciplíny, definuje vedecké problémy, charakterizuje spôsob ich riešenia.

• Prijatie paradigmy zahajuje nové obdobie vo vede – obdobie normálnej vedy.

• Cieľom normálnej vedy je artikulácia, rozpracovanie konkrétnej paradigmy. Kuhn toto obdobie charakterizuje ako obdobie riešenia hlavolamov v rámci daných teórii a metód.

• Problémom normálnej vedy sú takzvané čistiace operácie, kedy je nová teória aplikovaná na nové situácie.

• Ide o bežné kumulovanie poznatkov v rámci prijatej paradigmy.

• Normálna veda podľa Kuhna neposkytuje prostriedky pre zásadnú zmenu v poznaní.

• Nie je zameraná na odhaľovanie nových javov – považuje ich za anomáliu.

• Paradigma nie je večné, v rámci riešenia úloh v rámci normálnej vedy sa objavujú anomálie, problémy, ktoré nie je možné riešiť v rámci existujúcej paradigmy.

• Paradigma nevysvetľuje všetky javy, ktoré boli s jej pomocou získané.

• Ak množstvo a závažnosť týchto zistení narastá nastáva krízové obdobie vo vývoji vedy.

• V tejto situácii začínajú vedci hľadať nové vysvetlenia – nové videnie sveta a novú teóriu.

• Toto obdobie označuje ako obdobie vedeckej revolúcie.

• Vzniká pluralita nových, často špekulatívnych riešení a teórií, ktoré sa navzájom popierajú.

• Vyústením tohto obdobia je prijatie novej paradigmy, čo znamená radikálnu zmenu vo videní sveta a zmenu optiky nazerania na svet.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.