Vývoj vedy tak podľa Kuhna prebieha v troch štádiách:

1. Normálna veda


2. Krízová situácia


3. Vedecká revolúcia

• Kuhn popisuje situáciu pred a po zmene paradigmy:

1. Aj keď sa zástancovia novej a starej paradigmy pozerajú na rovnaké javy vidia ich odlišne.


2. V dôsledku toho zastávajú rozdielne stanoviská, čo je vedecký problém a ako ho riešiť.

1. Aj keď nová paradigma operuje s podobnými pojmami vystupujú v nových súvislostiach a tým sa mení ich zmysel,


2. So zmenou paradigmy sa vytvára radikálne nové poznanie,


3. Paradigmy sú neporovnateľné, predstavujú navzájom uzavreté diskurzy.

Prednáška 6: Poznávanie sociálno-ekonomických procesov – paradigmatické ukotvenie

• Individualizmus

• Holizmus

• Racionalizmus

• Intencionalizmus

Individualizmus

• Zdôrazňuje predpoklad, že základné jednotky sociálneho života sú samostatné, v podstate nezávislé entity - ľudia.

• Podľa individualizmu, každý z nás prežíva jedinečné a osobitné stavy vedomia, ku ktorým má prístup len on a nik iný.

• Každý človek tak predstavuje osobité a jedinečné JA odlišné od iných.

• Individualizmus ako paradigma sa pri snahe vysvetliť konanie zameriava výlučne na vlastnosti a konanie jednotlivcov.

• Popper dodáva: Všetky spoločenské javy predovšetkým chod inštitúcií je potrebné chápať ako následky rozhodnutí ľudských indivíduí .....nikdy by sme sa nemali uspokojiť s vysvetleniami postavenými na takzvaných „kolektivitách“.

• Individualizmus chápe spoločnosť ako zmes jednotlivcov, ktorý ju vytvárajú. Všetky aktivity v spoločnosti je možné rozložiť na konanie jednotlivcov.

• Hayek k tomu dodáva: Sociálne javy môžeme pochopiť len tak, že pochopíme individuálne činy, ktoré ich vytvárajú.

Tento druh metodologického individualizmu môžeme sledovať napríklad v prípade:

Teórii racionálnych volieb – sociológia a politológia

Neoklasické prístupy v ekonómii

• Podľa individualizmu vznikajú základné ľudské potreby, schopnosti a motivácie v každom jednotlivcovi bez ohľadu na sociálne skupiny alebo sociálne interakcie.

• Individualizmus nachádza svoju oporu v obecnej ideológii a v konkrétnych sociálnych podmienkach moderného sveta.

• Liberálna ideológia osvietenstva – vyzdvihovala ideál spoločnosti slobodných a rovných jednotlivcov. Podľa tohto ideálu je každý z nás tým, čím je ako jednotlivec a nie ako člen nejakej sociálnej skupiny. Zákony a inštitúcie by sa mali utvárať v súlade s právami človeka ako jednotlivca.

• Osvietenský liberalizmus pomohol vytvoriť a k svojmu prežitiu využíva sociálnu skúsenosť ľudí žijúcich v moderných spoločnostiach.

• Liberálna ideológia a sociálna skúsenosť typická pre moderné spoločnosti podporuje predstavu, že jednotlivec sa zásadne odlišuje od iných, ktorí k nemu majú len vonkajší sprostredkovaný vzťah.

• Kritický pohľad na Individualizmus: Nemôžeme až tak striktne oddeliť jednotlivca od iných - od jeho okolia, pretože JA nie je od neho nezávislé. Okolie je skôr aj súčasťou nášho ja.

Znie to ako zvláštne konštatovanie, že ľudia ich JA nie sú od seba zásadným spôsobom oddelené. Kritici poukazujú na tú skutočnosť, že veľká časť našichzámerov je výsledkom prítomnosti iných ľudí a nevyhnutne závislá na iných ľuďoch.

Zámery sú len obyčajné duševné stavy, existujúce v mysli jednotlivca. Samotné zámery sa však vytvárajú zo sociálnych praktík – pravidiel, inštitúcií a zákonov. Bez nich by sa väčšina zámerov vôbec nemohla

vytvoriť.

• Sebavedomie si začneme uvedomovať až vtedy, keď si začneme uvedomovať, že niekto iný si je vedomý nás samotných.

• JA – individualitu si uvedomíme až vtedy, keď si seba samého uvedomíme ako objekt pre iného.