Holizmus – indivíduum ako chyméra:
Holizmus predstavuje presvedčenie, že vlastnosti jedincov sú výhradne funkciou ich miesta v spoločnosti. Identita jednotlivca je určená jeho skupinovou príslušnosťou a vytvárajú ju sociálne a kultúrne sily. Podľa holizmu sme tak vlastne prostriedkom, ktorým sa vyjadrujú kultúra a spoločnosť. 

• Predstavitelia holizmu trvajú na tom,aby sa sociálne javy študovali na svojej vlastnej autonómnej makroskopickej úrovni.

• Ďalej tvrdia, že teórie vysvetľujúce sociálne javy, nie sú redukovateľné na teórie o jednotlivcoch, ktorý v nich vystupujú.

• DÔVOD: jednotlivci sú tým, čím sú vďaka sociálnym celkom, ku ktorým patria.

• Základom akejkoľvek teórie ohľadom spoločnosti a sociálnych procesov musia byť sociálne celky a nie jednotlivci, ktorí ich tvoria.

• K princípom holizmu priraďujeme:

1. E. Durkheima


2. Štrukturalizmus – ľudia nevytvárajú systém významov, naopak sú týmto systémom významov pretváraní a žijú v ňom.

Holizmus má pre štúdium sociálnych, ale aj ekonomických procesov zvláštnu príťažlivosť z dvoch dôvodov:

• Za prvé: veda sa samotnou svojou povahou zameriava predovšetkým na členov určitej triedy.

• Za druhé: veda nechce predmety len popísať, ale snaží sa vysvetliť prečo sú, aké sú a v tomto sa nachádza značná príťažlivosť holizmu.

• Príťažlivosť holizmu: Veda, moderná spoločnosť a produkcia rizík

 

Kritický pohľad na súčasnú dobu Ulricha Becka

Koncepcia rizikovej spoločnosti:

Súčasné spoločnosti sú permanentne ohrozované vysokými technickými rizikami a sú neschopné zvládať tieto riziká pomocou svojich byrokratických mechanizmov. 

• Moderná spoločnosť sústavne produkuje svoje vlastné ohrozenie. Pri jej bežnom úplne normálnom fungovaní sa hromadí toľko rizík, že to spochybňuje samotnú rozumnosť jej základov.

• Riziká, ktoré moderná spoločnosť produkuje sa kumulujú a potom spájajú do podoby globálneho (ekologického alebo iného) ohrozenia. Ich rozsah už vzrástol natoľko, že sa stali kontrolovateľné iba okrajovo.

• Moderné masovo produkované riziká sú čímsi zásadne odlišným od predmoderných rizík.

• Boli videné ako vonkajšie, výsledok transcendentálneho zásahu, ako nevyhnutné osudové udalosti.

• Beck hovorí, že hladomory, morové rany a prírodné katastrofy nie sú riziká v pravom zmysle slova, pretože nie sú dôsledkom ľudského rozhodovania, ktoré vychádza z úvah o technicko – ekonomických výhodách.

• Moderná spoločnosť dokázala tieto tradičné riziká prostredníctvom vedecko-technickej racionality zvládnuť.

• Vytvorila sieť na ich zvládanie prostredníctvom rôznych mechanizmov diagnostikovania, kalkulácie, rôzne systémy štátneho alebo súkromného zabezpečenia a poistenia.

• Všetky tieto nástroje vniesli do oblasti neistôt určitú mieru racionality a predvídateľnosti.

• Problém dnešnej doby je podľa Becka v tom, že súčasné riziká sú takého charakteru, že v minulosti vypracované mechanizmy v konfrontácii s nimi strácajú zmysel.

• Riziková spoločnosť začína tam, kde spoločenské mechanizmy vytvorené na zabezpečenie istoty úplne zlyhávajú.

Charakter nových rizík:

Nové riziká nie je možné v ich dopade presne ohraničiť a to či už sociálne alebo teritoriálne.

V moderných spoločnostiach, ktoré odstránili veľkú časť vrodených diskriminácii, vytvárajú predovšetkým veda a technológia celú sériu nových ohrození. Tieto ohrozenia nie sú spojené s biedou a nedostatkom, ale s neistotou a strachom.

• Spolu s tým, ako bola v moderných krajinách redukovaná bieda, dochádza k nebývalému rozšíreniu technologických rizík.

• Tieto riziká sú však neviditeľné, je to ich základná povaha.

• Potrebujú vedu, jej teórie jej experimenty a jej merania, aby boli vôbec viditeľné.

• Tým sa občania laici stávajú nedobrovoľnými rukojemníkmi občanov vedcov.

• Keď to teda porovnáme s minulosťou - bieda a choroby, teda tradičné riziká, boli viditeľné, čitateľné a prežívané.

• V dnešnej dobe sú však hrozby individuálne neuchopiteľné bez pomoci vedy, ktorá ale do značnej miery prispieva k ich produkcii.