Spoločnosť dominujúcej vedy – charakteristiky druhej polovice 20-teho storočia
• Približne od konca 20-teho storočia sa začína hovoriť o tom, že vyspelé západné spoločnosti vstúpili do novej fázy svojho vývoja.• Ako prvý diagnostikoval túto zmenu americký sociológ Daniel Bell, ktorý hovoril o nástupe postindustriálnej spoločnosti, ktorej vývoj bude smerovať k rastúcemu významu vedy a vzdelávania.
• Zbigniew Brzezinski ju charakterizoval ako spoločnosť technotronickú.
• Alain Touraine hovorí o programovej spoločnosti.
• Alvin Toffler hovorí o superindustriálnej spoločnosti.
• Význam týchto teórií spočíva v tom, že dávajú veľký dôraz na úlohu vedy a vzdelávania a hovoria o takzvanej spoločnosti poznania:
• Spoločnosť poznania je väčšinou zasadená do širšieho rámca vývoja ľudskej spoločnosti. Typológia týchto spoločností je založená na dominantnom spôsobe produkcie v ekonomike.
• Najjednoduchšie dostupné delenie je nasledujúce:
- Spoločnosť lovcov a zberačov – neolitická revolúcia
- Agrárna spoločnosť – industriálna revolúcia
- Industriálna spoločnosť – informačná a vedomostná revolúcia
- Postindustriálna spoločnosť
• Agrárna spoločnosť – základom bohatstva a ekonomiky je vlastnenie pôdy.
• V spoločnosti industriálnej sú základom bohatstva suroviny a fyzické statky ako továrne, dopravné prostriedky etc.• V spoločnosti poznania sú zdrojom poznania informácie, poznanie a vytváranie poznania. Základnú myšlienku spoločnosti poznania by sme mohli formulovať nasledujúcim spôsobom: Zatiaľ čo základnými prvkami v modernej spoločnosti bol fyzický kapitál, množstvo ľudskej práce a priemysel, v súčasnej dobe sme svedkami transformácie spoločnosti, v ktorej sa kľúčovým faktorom produkcie stáva poznanie.
Hlavným myšlienkovým predchodcom koncepcie spoločnosti vedenia sú teórie postindustriálnej spoločnosti – Daniel BELLPodľa Bella svet prechádzal druhou modernizačnou transformáciou, ktorá sa vyznačuje:
- Rozvojom služieb.
- Rozvojom teoretického poznania.
- Vedeckou racionalitou, ktorá preniká do všetkých sfér.
Podľa Bella k základným objavom a inováciám dnes už nedochádza náhodne, ale predovšetkým na základe hlbokých teoretických znalostí (vo všetkých oblastiach). Teoretické poznanie sa tak stáva hlavným
princípom, o ktorý sa opiera Bellov koncept postindustriálnej spoločnosti. Termín postindustriálnej spoločnosti začal byť v priebehu 70-tych a 80-tych rokov postupne vytláčaný koncepciami informačnej spoločnosti (Toeffler)
Koncepcia informačnej spoločnosti prišla so záverom, že informačné technológie určujú charakter sociálnej štruktúry dnešnej spoločnosti; informácie sa stávajú novým kľúčovým strategickým zdrojom v dnešnej spoločnosti. Tí, ktorí s týmito informáciami pracujú a dokážu ich regulovať a spracovávať – symbolickí analytici – sa stávajú novou elitou.
Koncepcie postindustriálnej a informačnej spoločnosti môžeme považovať za akýchsi predchodcov konceptu spoločnosti poznania. Za zakladateľa konceptu spoločnosti poznania môžeme považovať Petera Druckera. Ale okrem neho bola dôležitá úloha autorov v 90-tych rokoch (Wilke, Stehr).
- Pre spoločnosť poznania je typické vytváranie infraštruktúr druhého rádu (infraštruktúra prvého rádu sú cesty železnice) – informačných a komunikačných technológii. Umožňujú urýchlenie všetkých procesov a tak na rozdiel od industriálne sféry sa čas a priestor stávajú irelevantným obmedzením produkcie.
- Druhým faktorom sú zmeny v ekonomickej štruktúre – u moderných produktov sa cena výrobku čím ďalej tým viac odvíja nie od ceny surovín a práce, ale od poznania, ktoré bolo potrebné na jeho vyrobenie. Napríklad zisk na výrobe jedného mikroprocesora je približne 400%.
- Tretím trendom sú výrazné premeny profesijnej štruktúry a trhu práce: vyžaduje sa čím ďalej vyššia kvalifikácia na členoch spoločnosti. Táto kvalifikácia má však aj rozdielnu podobu, zatiaľ čo v minulosti bola postavená na pilieroch zručnosti a znalosti remesla, dnes je dôležité aj rozsiahle systematické poznanie.
• Rastie význam rozdielov stavaných na kvalifikačných základoch.
• Ak to všetko zhrnieme za určujúce charakteristiky spoločností poznania môžeme považovať:- Masová produkcia poznania.
- Cena tovarov a služieb je daná množstvom poznania, ktoré je potrebné na ich produkciu.
- Zvyšuje sa podiel populácie s vysokoškolským vzdelaním.
- Masové investície do vzdelania výskumu.