Spoločnosť dominujúcej vedy – charakteristiky druhej polovice 20-teho storočia

• Približne od konca 20-teho storočia sa začína hovoriť o tom, že vyspelé západné spoločnosti vstúpili do novej fázy svojho vývoja.

• Ako prvý diagnostikoval túto zmenu americký sociológ Daniel Bell, ktorý hovoril o nástupe postindustriálnej spoločnosti, ktorej vývoj bude smerovať k rastúcemu významu vedy a vzdelávania.

• Zbigniew Brzezinski ju charakterizoval ako spoločnosť technotronickú.

• Alain Touraine hovorí o programovej spoločnosti.

• Alvin Toffler hovorí o superindustriálnej spoločnosti.

• Význam týchto teórií spočíva v tom, že dávajú veľký dôraz na úlohu vedy a vzdelávania a hovoria o takzvanej spoločnosti poznania:

• Spoločnosť poznania je väčšinou zasadená do širšieho rámca vývoja ľudskej spoločnosti. Typológia týchto spoločností je založená na dominantnom spôsobe produkcie v ekonomike.

• Najjednoduchšie dostupné delenie je nasledujúce:

1. Spoločnosť lovcov a zberačov – neolitická revolúcia


2. Agrárna spoločnosť – industriálna revolúcia


3. Industriálna spoločnosť – informačná a vedomostná revolúcia


4. Postindustriálna spoločnosť

• Agrárna spoločnosť – základom bohatstva a ekonomiky je vlastnenie pôdy.

• V spoločnosti industriálnej sú základom bohatstva suroviny a fyzické statky ako továrne, dopravné prostriedky etc.

• V spoločnosti poznania sú zdrojom poznania informácie, poznanie a vytváranie poznania. Základnú myšlienku spoločnosti poznania by sme mohli formulovať nasledujúcim spôsobom: Zatiaľ čo základnými prvkami v modernej spoločnosti bol fyzický kapitál, množstvo ľudskej práce a priemysel, v súčasnej dobe sme svedkami transformácie spoločnosti, v ktorej sa kľúčovým faktorom produkcie stáva poznanie.

Hlavným myšlienkovým predchodcom koncepcie spoločnosti vedenia sú teórie postindustriálnej spoločnosti – Daniel BELL
Podľa Bella svet prechádzal druhou modernizačnou transformáciou, ktorá sa vyznačuje:

1. Rozvojom služieb.


2. Rozvojom teoretického poznania.


3. Vedeckou racionalitou, ktorá preniká do všetkých sfér.

Podľa Bella bude poznanie zaručovať úspech a moc. Pôjde o špecifický typ poznania – a to poznanie teoretické (teda abstraktné, kodifikované, ktoré môže byť aplikované v rôznych situáciách. 

Podľa Bella k základným objavom a inováciám dnes už nedochádza náhodne, ale predovšetkým na základe hlbokých teoretických znalostí (vo všetkých oblastiach). Teoretické poznanie sa tak stáva hlavným
princípom, o ktorý sa opiera Bellov koncept postindustriálnej spoločnosti. Termín postindustriálnej spoločnosti začal byť v priebehu 70-tych a 80-tych rokov postupne vytláčaný koncepciami informačnej spoločnosti (Toeffler)       

Koncepcia informačnej spoločnosti prišla so záverom, že informačné technológie určujú charakter sociálnej štruktúry dnešnej spoločnosti; informácie sa stávajú novým kľúčovým strategickým zdrojom v dnešnej spoločnosti. Tí, ktorí s týmito informáciami pracujú a dokážu ich regulovať a spracovávať – symbolickí analytici – sa stávajú novou elitou.    

Koncepcie postindustriálnej a informačnej spoločnosti môžeme považovať za akýchsi predchodcov konceptu spoločnosti poznania. Za zakladateľa konceptu spoločnosti poznania môžeme považovať Petera Druckera. Ale okrem neho bola dôležitá úloha autorov v 90-tych rokoch (Wilke, Stehr).

1. Pre spoločnosť poznania je typické vytváranie infraštruktúr druhého rádu (infraštruktúra prvého rádu sú cesty železnice) – informačných a komunikačných technológii. Umožňujú urýchlenie všetkých procesov a tak na rozdiel od industriálne sféry sa čas a priestor stávajú irelevantným obmedzením produkcie.
   
2. Druhým faktorom sú zmeny v ekonomickej štruktúre – u moderných produktov sa cena výrobku čím ďalej tým viac odvíja nie od ceny surovín a práce, ale od poznania, ktoré bolo potrebné na jeho vyrobenie. Napríklad zisk na výrobe jedného mikroprocesora je približne 400%.
3. Tretím trendom sú výrazné premeny profesijnej štruktúry a trhu práce: vyžaduje sa čím ďalej vyššia kvalifikácia na členoch spoločnosti. Táto kvalifikácia má však aj rozdielnu podobu, zatiaľ čo v minulosti bola postavená na pilieroch zručnosti a znalosti remesla, dnes je dôležité aj rozsiahle systematické poznanie.
   

• Význam rozdielov medzi delením na sektory služieb a priemyslu sa stiera.

• Rastie význam rozdielov stavaných na kvalifikačných základoch.

• Ak to všetko zhrnieme za určujúce charakteristiky spoločností poznania môžeme považovať:

1. Masová produkcia poznania.


2. Cena tovarov a služieb je daná množstvom poznania, ktoré je potrebné na ich produkciu.


3. Zvyšuje sa podiel populácie s vysokoškolským vzdelaním.


4. Masové investície do vzdelania výskumu.