• Potreba neustálych inovácií

MODUS 1:

1. Objav predchádza aplikácii.
2. Problémy vhodné na skúmanie sú väčšinou len v akademickej oblasti, curiosity driven prístup.
3. Disciplinárnosť.
   
4. Ostré hranice medzi základným a aplikovaným výskumom.
5. Prevládajú stabilné hierarchické a homogénne formy organizácie.
6. Rozhodujúci je dôraz na genialitu a individualitu vedca.

MUDUS 2:

1. Objav a aplikácia nie sú striktne oddelené, objavy vznikajú aj v kontexte aplikácie.
2. Na definícii problémov sa podieľa celá spoločnosť.
3. Multidisciplinárnosť.
   
4. Zotretie hraníc medzi aplikovaným a základným výskumom.
5. Prevládajú nehierarchické a prechodné formy organizácie.
6. Produkcia poznania je kolektívna záležitosť.

Hodnotenie vo vede a výskume

• Hodnotenie vedy a výskumu je systematický a objektívny proces, ktorý určuje relevanciu a efektivitu vednej politiky.

• Narastajúca rôznorodosť nástrojov vednej politiky vedie k nutnosti využívať rôzne metodológie monitorovania vedeckej politiky.

• Cieľom monitorovania a hodnotenia je poskytnúť objektívne, politicky nezaťažené a nezávislé informácie pre rozhodovanie efektivite a význame podpory.

• Výsledky hodnotenia poskytujú spätnú väzbu pre proces vytvárania vednej politiky a pomáhajú hodnotiť základné princípy politiky.

• Peer review:

Tradičný a dlhodobo považovaný za jeden z najlepších prostriedkov, ktorými sa hodnotí veda.Ide hodnotenie vedy, na ktorom sa podieľajú predovšetkým výlučné autority z daného oboru alebo oblasti výskumu. Systém je postavený na predpoklade, že výskum môže hodnotiť iba ten kto mu rozumie. Je to systém, ktorý vyžaduje dodržovanie obecne prijatých vedeckých noriem a sebakritický ale nie ale nie egocentrický prístup každého účastníka k hodnoteniu.        

Systém však má určité nedostatky a z toho dôvodu aj silných kritikov. Častou pripomienkou je, že moderná veda je príliš silná a uzavretá sociálna inštitúcia, že by nemala byť ponechaná len na
systém svojej vlastnej vnútornej kontroly zo strany samotných vedcov. Ďalšia námietka voči systému peer review sa týka jeho objektivity a zložitosti. Argumentuje sa predovšetkým tým, že jednotlié vedné oblasti sú uzavreté sociálne systémy a sociálne skupiny, kde môže prevládať systém vzájomných vzťahov, ktoré výrazne narušujú objektivitu.

Preto odporcovia tohto systému argumentujú, že je potrebné hľadať objektívnejšie mechanizmy.

Časová náročnosť.

Jednoduchším a pri tom kvantitatívnym postupom pri hodnotení výskumných tímov a vedcov je posudzovanie podľa počtu publikácii. Metóda vychádza z predpokladu, že vedec, ktorý viac publikuje je pracovitejší a úspešnejší. Počet publikácii nevypovedá nič o ich kvalite. Skutočne nové a prevratné myšlienky sú vzácne a z kvantitatívneho hľadiska ide o veľmi malú časť. Preváženie dôrazu na kvantitu publikácii by znamenalo nastolenie súťaženia, ktoré by prinieslo záplavu veľkého množstva neužitočných publikácii.

Metóda citačných databáz:
Táto metóda nemeria a nezisťuje len rozsah publikačnej činnosti, ale aj jej prijatie vo vedeckej obci a komunite. Vychádza sa pri tom z predpokladu, že publikácia, ktorá je častejšie citovaná v iných publikáciách má určitý vplyv na prácu druhých a prispieva tak k rozvoju vedeckého pŕogramu. To samotné je dôkazom jej kvality.

Ale aj tu existujú určité námietky:

Publikácia nemusí byť citovaná pre svoju kvalitu ale z rôznych iných dôvodov (autor poukazuje na to, že má prehľad v danej téme a že pozná všetky zdroje, citačné okruhy).