Organizácia výskumu

Každá vedecká práca sa riadi určitými pravidlami a ustálenými postupmi:

V rámci vedeckého výskumu môžeme hovoriť o troch fázach:

- prípravnej,

- realizačnej (zber empirického materiálu),

- záverečnej fáze (spracovávanie a formulácia záverov - zákonov).

Prípravná fáza výskumu

Formulácia výskumného problému

Formulácia hypotéz

Definovanie spôsobu zberu empirických údajov

Logický rámec prípravy vedeckého výskumu

 

Formulovanie problému

Presná formulácia je veľmi dôležitá úloha pre ďalšie smerovanie výskumu, predovšetkým stanovenie cieľov výskumu a formulovania hypotéz.

Základné pravidlo: problém je opytovací výrok, ktorý sa pýta, aký je vzťah medzi dvoma a viacerými premennými.

Kerlinger vymedzuje tri kritéria problémov a problémových výrokov:

1. Problém má vyjadrovať vzťah medzi dvoma alebo viacerými premennými. Aký je vzťah medzi A a B. Ako sa A a B vzťahuje k C? Je A vo vzťahu k B, ak sú splnené podmienky C a D?
2. Problém by mal byť formulovaný jasne a jednoznačne v podobe otázky, prípadne mal by sa dať veľmi ľahko previesť do otázky. (Nie „problém je ....“) prostredníctvom otázok je problém viditeľnejší.
3. Vyžaduje, aby vymedzenie problému implikovalo možnosti empirického riešenia.

• Problém by mal byť empiricky riešiteľný.

• Mnohé zaujímavé problémy jednoducho nie sú vedecké problémy, pretože nie sú empiricky riešiteľné.

• Niektoré filozofické otázky alebo teologické otázky. 

 

Ako sa dopracovať k formulácii problému?

Samotnému stanoveniu empirického problému predchádzajú dôležité úkony:

Ide predovšetkým o formulovanie teoretickej modelovej predstavy o výskumnom probléme.

Môžeme začínať s istou „hmlistou“ predstavou o jednom jave, prípadne môžeme vychádzať zo záujmu o jeden jav.

V rámci teoretickej modelovej predstavy sa vymedzujú: znaky, komponenty, charakteristické vlastnosti.

Jav je štrukturálny systém zložený z viacerých prvkov, ktorých prítomnosť umožňuje reflektovať určitý jav.