PABLO PICASSO (1881-1973)- GUERNICA
Jedným z najslávnejších maliarov 20. storočia je Španiel Pablo Picasso. Jeho kreativita a neúnavná tvorivá činorodosť boli rozhodujúcimi impulzmi pre modernu. Picasso vytvoril asi 15 000 obrazov, vyše 660 sôch, nespočetné kresby, grafiky a keramické diela. Patrí k najproduktívnejším umelcom v dejinách umenia.
História:
Päť rokov po založení Španielskej republiky povstali v júli 1936 pracovité sily a časť armády, čo sa rýchlo rozšírilo na občiansku vojnu (1936-1939). Republike prišiel na pomoc Sovietsky zväz a internacionálna armáda zložená z dobrovoľníkov. Povstalci vedení Francom zasa našli podporu v Taliansku a Nemecku. 26. apríla 1937 bombardovala nemecká ,,Legien Condor“ strategicky bezvýznamné malé bezbranné baskické mesto Guernicu, čo bol ,,v dejinách vojny bezprecedentný prepad“, ako napísali novinári Times o dva dni neskôr. O bombardovaní sa Picasso dozvedel z novín francúzskych komunistov L´ Humanité. Už v januári dostal objednávku na vytvorenie nástennej maľby pre španielsky pavilón Svetovej výstavy v Paríži. Picasso pôvodne plánoval obraz na tému ,,sloboda umenia“, v priebehu niekoľkých týždňov však namaľoval GUERNICU.
,,Na nástennej maľbe, na ktorej pracujem a ktorej dám meno Guernica, ako aj na ďalších posledných prácach otvorene vyjadrujem svoj nesúhlas s militaristickými silami, ktoré uvrhli Španielsko do bahna utrpenia a smrti.“
Pablo Picasso
Dielo:
Picassova monumentálna nástenná maľba Guernica je svedectvom násilia a utrpenia spôsobeného vojnou. Vďaka záhube a jej vernému zobrazeniu na Picassovej maľbe sa Guernica stala výstižným symbolom brutality občianskej vojny v Španielsku. Od začiatku konfliktu zaujal Picasso jednoznačný postoj v prospech legitímnej republikánskej vlády. Keďže v júli sa mala v Paríži otvárať Svetová výstava 1937, španielska vláda ho požiadala, aby sa zúčastnili na výzdobe pavilónu svojej krajiny. Správy o barbarskom bombardovaní poskytli Picassovi povestný strastiplný námet.
Svoje zhrozenie vyjadril zobrazením hrôzostrašnej scény na nástennej maľbe, ktorú dokázal vytvoriť za pár týždňov neúnavného nasadenia. Začal pracovať 1. mája a 4. júna bolo dielo hotové. Je azda najpopulárnejším dielom Picassa. Obraz dokazuje napriek svojej sile expresionistickému a polemickému rázu intenzívne hľadanie takého systému výtvarných znakov, ktoré by vedel v jedinom obraze vyjadriť niekoľko pohľadov na tú istú tvár alebo ten istý objekt.
Guernica je koncentráciou všetkého násilia a krutosti, ktoré ohrozujú ľudský život a celú civilizáciu. Je to univerzálny a zároveň zrozumiteľný obraz ľudského utrpenia. Picasso nevytvoril farbami hýriacu atmosféru, naopak, použil len sivú, čiernu a bielu, čím zdôraznil zúfalo ponurú náladu celej scény. Nevedno či sa tento výjav odohráva vnútri, vonku, za bieleho dňa či v noci.
- Postavy, zachytené v dramatických pohyboch s umučenými tvárami, padajú s kvílením na perách na zem.
- Všetci sú obeťami, ľudia aj zvieratá.
- Na ľavom okraji maľby je vidieť bedákajúcu matku s mŕtvym dieťaťom v náručí. Nad ňou sa týči chrčiaci býk. Pred ňou leží zrejme roztrhaný vojak, ktorý ma ruku oddelenú od ramena a ešte v nej má uchopený rozbitý meč, z ktorého trčí kvet.
- Na otvorenej dlani mŕtveho vojaka je znamenie, symbol mučeníctva.
- Sprava sa vopred rúti prikrčená žena, hľadajúca záchranu. Nad ňou postava s hrôzou na tvári prináša žena, hľadajúca záchranu.
- Postava vpravo v zúfalstve a hrôze zalamuje rukami.
- Mierne vľavo od centra obrazu sa vzpína divo erdžiaci kôň. Nad ním, v lampe vo forme oka, svieti žiarovka. Nevedno, či to je božie oko alebo bomba.
- Býčí chvost tvorí obraz plameňa, z ktorého stúpa dym a v okne sa objavuje svetlejší odtieň sivej.
- Vták, možno holubica, stojí na polici za býkom v panike.
- Tmavá stena s otvorenými dverami definuje pravý koniec nástennej maľby.
V ústraní:
Picasso využil štylistické metódy a motívy, ktoré vypracoval už počas predchádzajúcich rokov. Evokujú kubistickú rozmanitosť foriem, surrealistické skreslenie formy aj veľkosti a paralelnú perspektívu. Pri tomto diele Picasso po prvý raz využil nový výrazový prostriedok. Využil zjednodušenosť foriem a znakov kresieb. Dvojrozmerné zobrazenie strieda pohľad spredu a z profilu. Cez obrysy postáv prechádzajú pásy farebných tónov. Napriek tomu je celá atmosféra navodená tak, že ten, kto sa na obraz pozerá, nemôže nevnímať všetku bolesť a utrpenie obetí. Základné gestá vyjadrujúce mučivé pocity vzbudzujúce hlboký súcit. Málokde vidieť zobrazenie krutosti vojny tak zreteľne ako na maľbe Guernica. Picasso ňou vytvoril nadčasový obraz násilia a krutosti páchanej na človeku či zvierati.
Nad Európou sa zbiehali tmavé mraky. To, že Franco uchopil moc do svojich rúk, znamenalo pre Picassa obmedzenie kontaktov s domovinou. Aj v Paríži bol stále opustenejší, po osobnej i po umeleckej stránke. Po vstupe nemeckých vojsk do Paríža boli mnohí jeho priatelia nútení, odísť do exilu, viacerých zatkli a niektorí sa museli skrývať. Picasso si zaradil v Royane na brehu Atlantického oceánu. Najprv cestoval hore-dolu medzi Royanom a hlavným mestom. Roku 1940, po okupácii Paríža, sa vrátil do ateliéru na ulici Grands-Augustinus v Latinskej štvrti Paríža. Vytvoril si okolo seba krúžok priateľov z niekoľkých literátov a umelcov, čo tiež zostali v Paríži.
Nastali ťažké časy. Paríž bol okupovaný nemeckými vojskami. Picasso pre svoj negatívny postoj ku Francovi, nemohol vystavovať. Ľudia pociťovali materiálne i psychické príkoria spôsobené vojnou a okupáciou. Picasso maľoval súbor ženských portrétov, obrazy zvierat a zátišia.
