Vychylovka je miestna časť obce Nová Bystrica, v okrese Čadca. Leží v Kysuckej vrchovine, v podcelku Bystrická brázda, v údolí potoka Vychylovka a v jej bočných dolinách, v nadmorskej výške 610 m n. m. Súčasťou Vychylovky sú viaceré osady, jednou z najväčších je Podrycierová (670 m n. m.).
Celé územie Vychylovky leží na území CHKO Kysuce a v okolí sa vyskytujú viaceré prírodné pozoruhodnosti: slatinisko Chmúra, tzv. Vychylovské skálie a Vychylovské prahy s odkryvmi flyšového pásma.


Dejiny
Prvýkrát sa spomína v roku 1696 pod názvom Wichilowska ako rozšírenie obce Nová Bystrica patriace strečnianskemu hradnému panstvu. V roku 1828 sa spomína aj ako samostatná obec pod názvom Vichilovka.
V roku 1865 bola vo Vychylovke postavená rímskokatolícka drevená škola, v roku 1912 pribudla aj štátna. Školy boli jednotriedne s šesťročnou povinnou dochádzkou.
V roku 1915 sa začala výstavba Kysuckej lesnej železnice.
Historická lesná úvraťová železnica tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice, ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc kysuckej a oravskej. Prevádzka bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná. Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo väčšie prevýšenie (217,69 m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m). Úvraťový systém je jeden z dvoch, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe. Po generálnej oprave trate a funkčnej obnove časti železnice, ktorá od roku 1991 nesie názov Historická lesná úvraťová železnica, začala od roku 1995 úradne povolená osobná doprava, čím začala plniť funkciu múzejnej železnice a stala sa samostatnou expozíciou Kysuckého múzea. Zachovaný úsek o dĺžke 8 km s unikátnym úvraťovým systémom, bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú kultúrnu pamiatku SR.

Skanzen Vychylovka
Prípravy na vznik expozície v prírode sa začali krátko po vzniku Kysuckého múzea. Múzeum kysuckej dediny bolo vybudované v roku 1974 v doline Chmúra. Prioritná bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodnej nádrže Nová Bystrica.
Do roku 1981, kedy bola sprístupnená prvá časť expozície, sa vybudovalo 22 z celkove plánovaných 69 objektov expozície múzea v prírode. Národopisná expozícia sa usiluje o rekonštrukciu sídelnej krajiny a životného prostredia, s prezentáciou ľudovej architektúry a spôsobu života i kultúry ľudu na Kysuciach v druhej polovici 19. storočia a prvej polovici 20. storočia. Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica - zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami - stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.
Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškuliaka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou.
Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica - zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.

Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina. Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia.

V interiéroch vybraných objektov sú inštalované pôvodné zariadenia. Súčasťou expozície sú i pôvodné stavby - cholvarky - objekty sezónnych pastierskych obydlí, hojne využívané v minulosti.
Políčka pri domoch prezentujú trojpoľný systém hospodárenia, ktorý bol zaužívaný na Kysuciach.

Sezónna prevádzka v národopisnej expozícii je každoročne v mesiacoch máj - október, kedy múzeum ponúka návštevníkom množstvo nedeľných tematických programov s ukážkami tradičných výrobných techník a dramatických prejavov z oblasti rodinnej, kalendárovej a pracovnej obyčajovej tradície v podaní folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb kysuckého regiónu.