Po určitom čase sme mali zvukový film skutočne veľmi radi, pretože zdôrazňoval gagy. “ Niektoré filmy Laurel a Hardy nakrúcali v dvoch verziách – nemej i zvukovej, napríklad Malé nedorozumenie ( 1929 ), iné zasa v rôznych jazykových verziách. Nezabudnuteľný je ich film Sťahujeme klavír z roku 1932 – nespočetné množstvo komických situácií s klavírom, ktorý treba dopraviť po stromom schodišti do domu jako dar na narodeniny. Práve zaň 18. Novembra 1932 dostali Oscara v kategórií krátke komédie. Po roku 1953 nakrúcali Laurel a Hardy dlhometrážne filmy, ktoré však nie vždy boli také ucelené ako ich krátke filmy. Predsa však patria medzi to najlepšie, čo v tejto oblasti vzniklo. Spomeňme aspoň niektoré. Príbehy dvoch Američanov, ktorí pricestujú do Škótska, aby sa ujali dedičstva, zobrazili v jednom zo svojich najzábavnejších filmov – Raz, dva, tri ( 1935 ). V ďalších rokoch nakrútili dlhometrážne diela Milé príbuzenstvo ( 1936 ), Na Divokom západe ( 1937 ), Dubové palice ( 1938 ), ktoré kritika zaradila k vrcholom tohoto obdobia. V predchádzajúcich filmoch, najmä v groteskách, vychádzali gagy z napätého vzťahu medzi Laurelom a Hardym, no počínajúc týmito dielami sa dvojica sprisahala proti všetkým ostatným. Spozanli, že priateľstvo je zárukou víťazstva. Laurel a Hardy celkove nakrútili 19 dlhometrážnych filmov. Roku 1951 vznikol vo Francúzsku ich posledný film Laurel a Hardy zdedili ostrov. V rokoch 1952 – 53 podnikli turné po európskych mestách a boli všade nadšene vítaní. Nové a nové generácie sa zoznamujú s umením Laurela a Hardyho zo zostrihov ich najlepších komédií, uvádzaných v kinách i televízii. Stan Laurel, ktorý prežil svojho priateľa o 8 rokov, dostal roku 1961 Oscara za „ priekopnícku prácu v oblastí filmovej komédie “. Bola to pocta pre oboch.