Na veky platí jedna zlatá pravda, ktorá hovorí, že jedným z najväčších pokladov každého národa je jeho jazyk. Dalo by sa to ešte upresniť. Ide o to, že v našom prípade toto porekadlo platí dvojnásobne. Je veľmi smutné, že slovanské národy súčasnosti nepoznajú jazyk svojich predkov a v podstate nemajú ani tušenia, o ako skvelý nástroj komunikácie, ale i prenosu zvukovej energie šlo.
Asi mi dáte za pravdu, že sa v našej spoločnosti všetko zrýchľuje bez ohľadu na to, aké to bude mať neskôr dôsledky. Bolo zistené, že tento dlhodobý trend spôsobuje i zjednodušovanie jazyka. Áno, reč našich predkov bola podstatne pestrejšia a hlbšia. Je ale potrebné si uvedomiť, že s týmto trendom ide ruka v ruke i zjednodušovanie našich myšlienkových pochodov a vedomia vôbec.
Myslím si, že my všetci sme svojím spôsobom povinní uchovať a predať našim potomkom všetky výrazové jazykové poklady, ktoré sú neodmysliteľným spôsobom spojené s našimi predkami. Aby sme to mohli urobiť, je potrebné oživiť všetko, čo sa akosi vytratilo z našej mysle i z našich sŕdc. Silu nášho jazyka máme po veky včlenenú priamo do názvu našej slovanskej kultúry. Vedeli ste to? Výraz „Slovan“ sme vo svojom živote použili iste mnohokrát, ale asi nikdy sme si poriadne neuvedomili jeho skutočný potenciál: „Slovan, čiže Slo – van“, teda „Slovo von“. Jedna starodávna tradícia hovorí, že pred mnohými tisíckami rokov navštívil túto krajinu veľmi významný a mocný mudrc zo starého Egypta. Keď stál na jednom z pahorkov neďaleko dnešného bojnického zámku na Slovensku, rozhliadol sa a dojatý svojou víziou z ďalekej budúcnosti zvolal: „A toto je tá Zem, kde bude Pravda skrze Slovo prúdiť von.“
Teraz by som sa chcel vrátiť k jazyku našich predkov, ktorý sa menuje „Staroslovanská Bukvica“. Ako asi tušíte, v mnohých ohľadoch nám nie je naša história vysvetlená pravdivým spôsobom. Ide o celosvetový trend, ktorý má obrovskú nechuť prepustiť medzi širokú verejnosť kľúčové informácie, ktoré by mohli spôsobiť celosvetovú kultúrnu revolúciu. Bohužiaľ táto skutočnosť platí i o histórii Slovanov a vývoji nášho jazyka. Často sme konfrontovaní s výkladom, ktorý hovorí, že za vznikom slovanského písomníctva stáli vierozvestovia Cyril a Metod. V skutočnosti nie je nič viac vzdialené skutočnej pravde. Ide o to, že tieto historické postavy založili to , čo by sme mohli nazvať cirkevnou slovanskou azbukou platnou pre kresťanskú cirkev na území slovanských národov. Za základ si totiž vzali už dávno existujúcu Bukvicu, obrovský poklad, ktorý nám bol kedysi vložený do úst...

Vzali nám to, čo pre nás bolo sväté
Toto prastaré slovanské písmo sa skladalo zo 49 bukví. Vierozvestovia sa pustili do celkom bezprecedentnej operácie – z pôvodného systému odobrali päť bukví a štyri ďalšie premenovali do gréckeho ekvivalentu. Cyril a Metod vedeli veľmi dobre, čo robia. Ide o to, že päť odstránených bukví kedysi tvorilo energetické posvätné jadro celého praslovanského jazyka. Bukvy pri hovorení jednoducho povedané vytvárali veľmi unikátne hrdelné a nosové zvuky. Málokto vie, že Staroslovania dokázali pomocou vlastného jazyka aktivovať úžasné vibračné akustické pole, ktoré v harmonickej alikvóte nerezonovalo len s ich aurou, ale naviac im veľmi zaujímavým spôsobom aktivovalo deviatu čakru.

Deväť aktívnych čakier
V mnohých svetových kultúrach funguje bioenergetický systém v celistvosti v režime siedmych základných čakier. U predstaviteľov slovanskej kultúry je tomu však trochu inak. Aby naša bioenergetika fungovala plnohodnotným spôsobom, potrebuje mať aktívnych celkom deväť čakier – to znamená, že pre nás i sedem aktívnych čakier stále predstavuje neúplne fungujúcu bioenergetiku. Mali by sme vedieť, že tých päť násilným spôsobom odstránených bukví z nášho jazyka výrazným spôsobom energeticky i duchovne oslabilo celú slovanskú kultúru. Je potrebné si uvedomiť, že „nenápadný“ akt Cyrila a Metoda, ktorý viedol k odstráneniu piatich kľúčových bukví z pôvodného jazyka, bola cielená, plánovaná a predovšetkým celkom zámerná akcia. Viete, čo všetko sme tým stratili?

Čakra liečiteľstva a mágie
O tom, že čakier je v skutočnosti deväť, sa málo hovorí, a tieto ezoterické informácie boli odtajnené len nedávno. Ôsmej čakre sa taktiež niekedy hovorí liečiteľská Suria. Našli by sme ju na solar plexu (v rovine slnečnej pletene). Učí nás sebadôvere, uvedomenia si vlastnej vnútorné sily a dáva nám silu odolávať nátlakom vonkajšieho sveta. Dáva nám liečiteľské schopnosti – k sebe i iným. Taktiež utajovaná deviata čakra, VADŽRADHARA, čiže „Ranná hviezda“ hrá v bioenergetike slovanského genómu veľmi zásadnú a dôležitú úlohu. Nájdete ju medzi srdečnou a hrdelnou čiarou. Dokáže v nás prebudiť doposiaľ skryté sily a ochraňuje nás pred cudzími energiami, je zdrojom magických síl človeka a do tretice umožňuje aktívnu komunikáciu a naším „Vyšším Ja“. Vďaka všetkým týmto schopnostiam boli naši predkovia súčasťou veľmi mocného národa, ktorého duchovná sila sa prevažne opierala o silný staroslovanský jazyk. Nemali by sme na to zabúdať...