WILLENDORFSKÁ VENUŠA
Rakúsko, cca 20 000 r. pred n. l. Pred približne 30 000 rokmi už ľudia netrávili čas len zabezpečovaním živobytia, ale začali sa venovať aj umeniu. Maľovali na steny jaskýň a zhotovovali jednoduché plastiky. Mnohé z nich predstavovali ženy, ktoré síce nevyhovujú dnešným ideálom, ale napriek tomu ich archeológovia nazvali venuše. Takmer všetky predstavujú malé a tučné osoby vytesané z kameňa, kosti alebo slonoviny.
Medzi najstaršie a najznámejšie venuše patrí willendorfská venuša z Rakúska. Ide o malú sošku s tenkými rukami, obrovskými prsiami a mohutnými stehnami, ktorá nemá znázornenú tvár. Pre príslušníkov západných kultúr nevyzerá veľmi príťažlivo, čo nemusí platiť pre iné kultúrne skupiny.
Prečo vytesali umelci kamennej doby ženu s takouto podobou? Jedna z teórií tvrdí, že tieto sošky znázorňujú bohyne plodnosti a ich plné figúry stelesňujú bohatosť Zeme. Možno však, že vtedajšie ženy naozaj tak vyzerali. Sošky boli vyrezané počas poslednej ľadovej doby, keď vládli také tuhé zimy, že bez dostatočných zásob tuku nahromadených cez leto by ľudia azda neprežili. To všetko sú však iba hypotézy a teórie, nikto nevie, ako to naozaj s týmito čudnými soškami naozaj bolo.

VEŠTECKÉ KOSTI
An – jang, Čína, cca 1500 r. pred n. l. Začiatky čínskych dejín zahaľoval do konca 19. stor. Závoj tajomnosti, až vtedy sa totiž istému čínskemu znalcovi dávneho písma podarilo rozlúštiť nápisy na „ vešteckých “ kostiach. Šlo o približne 15 000 kostí zvierat a pancierov korytnačiek, ktoré využívali veštci už pred vyše tritisíc rokmi na predpovedanie budúcnosti. Popísané kosti a panciere nám poskytujú dôležité informácie o živote počas panovania staročínskej dynastie Šang, ktorá ovládala krajinu okolo roku 1500 pred n. l. Dozvedáme sa z nich, že práve v tom čase vynašli prvú formu čínskeho písma. An – jang – hlavné mesto dynastie Šang v severnej Číne – preskúmali archeológovia v rozmedzí rokov 1928 – 1937. Vzhľadom na vysokú úroveň duchovnej kultúry a dokonalú kovovýrobu pokladali An - jang až do objavu strediska Čeng – čou za kolísku čínskej kultúry. Vďaka záujmu starovekých Číňanov o budúcnosť sa dnes my dozvedáme o ich minulosti.
Ľudské kosti nájdené v hlavnom meste dynastie Šang svedčia o tom, že pri náboženských rituáloch dochádzalo k ľudským obetám. Archeológovia tam našli aj nádoby na obetovanie potravy a vína duchom predkov, čo odjakživa patrilo k základom čínskeho náboženstva.