Ale po skoro stratených ideáloch dospievajú k záveru, že dobrí ľudia na svete ešte sú. A nie iba že žijú, ale sa im aj oplatí žiť. Akurát bez kopancov, modrín, sklamaní a psychiatrie to ide ťažko. Inak je to polahoda a radosť zo spoznávania najkrajších kútov v šírom svete. „Záver:“

Stanislav Štepka v všetkých svojich „správach“, pásmach, hrách i „variáciách“ využíva spisovnú i hovorovú reč, profesionálne jazyky i žargón. Nič zo života súčasného človeka, nič zo života večného Slováka nie je mu cudzie. Parodizuje a smeje sa, ale vždy je prítomná aj satira, ktorou vyjadruje pomer k hodnotám – minulosti a súčasnosti. Osobitosť textov a jeho hier si zasluhuje, aby sa s nimi nezoznamovali len diváci a poslucháči, ale aj čitatelia. Radošinčan Štepka zostáva svojimi koreňmi v rodisku, no



(7)
jeho diela už presiahli rodný región a vnímame ich ako významnú časť nielen súčasnej dramatickej tvorby, ale aj celej slovenskej literatúry. Stanislav Štepka nekritizuje len tak, ale prostredníctvom tragikomických postáv svojich hier a ich osudov. Robí to chytro a vtipne. Naivita jeho hier je naivitou Jozefa Švejka. To je to, čo ma najviac na jeho predstaveniach najviac zaujalo. Ako vie všetko, čo chce ľuďom ukázať, podať tak, aby sa to konkrétne nikoho naokolo nedotklo a aby neurobil nikomu zle. Veľa kritiky by sme na Radošinu ani nemohli nájsť, lebo divadlo funguje tak, akoby to už ani nemohlo byť možné. Ale niektoré veci by sa predsa len našli. Napríklad niekedy až prehnaná naivita, s ktorou vystupujú do každého „boja“. A v podaní Stanislava Štepku jeho malé humorné príbehy, ktoré nie sú zas až tak veľmi kritizovateľné, pretože nimi vnáša inú atmosféru do scény a oživuje ju. Niekedy je týchto „vpádov“ na jednu hru až priveľa (napr. Jánošík). Štepka sa nechce hrať na intelektuála, ale intelektu je v jeho textoch viac, než je to možno niekomu milé. Netvári sa, že je komplikovaný. Smeje sa zo slovenskej nátury, ale tým, že to tak vytrvalo robí, dokazuje, že má aj svoje pozitívne črty. Keby bolo na Slovensku viac takýchto autorov, bolo by sa od nich čomu priúčať. (8)
„Literatúra“


- Členovia RND: Revue 8, Umelecká agentúra Istropolis, Bratislava 1993, str. 27-28
- Rajský, M.: Piramída, Slovenský ústredný výbor, Bratislava 1984, str. 4892
- Štepka, S.: Radošinské naivné divadlo, Tatran, Bratislava 1983, str. 97-101
- Štepka, S.: Radošinské naivné divadlo 2, Tatran, Bratislava 1989, str. 189-190.