Fryderyk Chopin

Poľský skladateľ a klavirista, predstaviteľ raného romantizmu, tvorca poľskej národnej hudby Fryderyk Chopin sa narodil v poľskom mestečku Želazowa Wola v roku 1810.
Jeho otec Mikuláš Chopin pochádzal z Francúzska. Do Poľska prišiel koncom 18. storočia a oženil sa s Poľkou. Fryderyk vyrastal vo Varšave, kde jeho otec bol profesorom na lýceu a zároveň viedol penzionát pre študenov. Jeho matka, veľmi jemná, inteligentná a ušľachtilá žena, mu poskytla naozaj vynikajúcu výchovu.
Mladý Chopin žil v šťastnom a pokojnom rodinnom prostredí, naučil sa vyberane správať, hovoril výborne po francúzsky i po poľsky. Jeho rodičia sa postarali o to, aby sa rozvinulo jeho umelecké cítenie. Hudba, pre ktorú mal mimoriadne predpoklady sa stala dôležitou náplňou jeho života. Usilovne a rád hral na klavíri, neuveriteľne rýchlo sa stal virtuózom klavírnej hry. Zároveň začal hudobne tvoriť. Keď mal 7 rokov, vyšla jeho prvá skladba Polonéza g mol. Osemročný po prvý raz verejne koncertoval a udivil poslucháčov prostým, očarujúcim pôvabom. Udivoval klavírnym umením náročné varšavské obecenstvo, dokonca ho pozvali na hudobný večierok aj do cárskej rodiny.
Nesmierny význam pre mladého Chopina mali jeho prázdninové cesty na vidiek. Tu spoznával život poľského ľudu, obdivoval krásnu prírodu i svojrázne ľudové zvyky. Pod vplyvom týchto prázdninových pobytov i pod citlivým vedením rodičov sa stal Fryderyk Chopin zapáleným poľským vlastencom.
Hudobné schopnosti si prehĺbil štúdiom na konzervatóriu u profesora Elsnera. Bol to veľmi rozhľadený hudobník a podporovateľ súčastnej tvorby. Pod jeho vplyvom a múdrym vedením sa mladíkov génius rýchlo prejavil. Mnoho písal a súčastne hral na klavíri, no už vtedy ho prenasledovalo podozrenie, že si ho ľudia väčšmi vážia ako klaviristu než skladateľa. To bola jeho tajná bolesť.
Po absolvovaní konzervatória sa ako zrelý umelec vydal na prvú koncertnú cestu. Cestoval cez Krakov do Viedne. Očaroval svojou hrou a vystupovaním v šľachtických palácoch a širokú verejnosť oslnil na dvoch koncertoch.
Spokojný sa vracal cez Prahu, Drážďany a Vratislav domov.
Vtedy sa už v Poľsku pripravovala revolúcia.
Poľskí vlastenci chceli vybojovať politickú slobodu, chceli sa vymaniť spod cárskej nadvlády. Aj mladý Chopin sa zapojil do hnutia poľských revolucionárov – myšlienky o oslobodení Poľska vyjadril vo svojej hudbe.

Ešte pred vypuknutím revolúcie vytvoril dva klavírne koncerty – f mol a e mol, plné bojovnosti a dramatickosti.
Bohatá poľská ľudová spevnosť sa stala základom jeho melodiky. Už po odznení prvého koncertu bola celá Varšava nadšená poľským umelcom. Prirovnali ho k revolučnému a bojovne dramatickému Beethovenovi.
Premiéra druhého koncertu sa stala skutočne predzvesťou revolúcie. Dvadsaťročný skladateľ hovoril umeleckou rečou, ale všetci mu rozumeli. Úspech diela prevýšil všetky očakávania. Poľskí revolucionári sa začali o Chopina báť. Báli sa, že Poľsko stratí génia.
Presvedčili ho, že slávu a krásu Poľska musí šíriť v cudzine, aby tak získal sympatie poľskému národu. Na vlasteneckej rozlúčke mu priatelia darovali strieborný kalich s poľskou prsťou. Chopin odcestoval a v Poľsku vypukla revolúcia.
Najprv žil vo Viedni, potom v Mníchove, neskôr v Stuttgarte. Tu sa dozvedel o páde Varšavy.
Chopin ťažko prežíval zlý osud svojho národa a pod vplyvom toho vytvoril úžastnú skladbu – Revolučnú etudu c mol.
Rozoznel búrku tónov : ozval sa v nich hlas revolúcie, ktorá raz musí zvíťaziť.
Všetky ďaľšie Chopinove osudy sú späté s hlavným mestom Francúzska – s Parížom.
Tu žil ako emigrant, ďaleko od vlasti, kam sa nesmel vrátiť. No vo všetkých skladbách, zanieva jeho láska k Poľsku. Komponoval najmä pre klavír.
Nikto zo skladateľov nedokázal tento nástroj tak rozoznieť ako on. Podmaňoval si poslucháčov vrcholnou technikou i výrazovou šírkou. Stal sa básnikom klavíra. Básnikom lyrickým, dramatickým i revolučným.
Tak ako v Poľsku, tak aj v Paríži milovali Chopinove tance. Jeho mazurky, v ktorých ožíva život poľského ľudu, jeho polonézy plné sily, vzletu a bojovnej energie, jeho salónne valčíky. Poslucháči boli dojatí krásou a hĺbkou Chopinovho umenia. Láska k Poľsku, túžba po vlasti a hlboké city najkrajšie vyjadri v prelúdiách, baladách, nocturnách a impromptu.
Chopin sa v Paríži stretával s veľkými umelcami 19. storočia. Patrili k nim hudobníci Hector Berlioz, Ferenc Liszt, Giacomo Meyerbeer, maliar Eugéne Delacroix, poľskí básnici Adam Mickiewicz, Juliusz Slowacki, nemecký básnik Heinrich Heine i slávna francúzska spisovateľka George Sandová.
Všetci vedeli, že v tomto štíhlom vznešenom a oslňujúcom človeku sa skrýva ohniný a vášnivý bojovník za slobodu.

Vedeli aj to, že tento „ kráľ života “ je na smrť chorý.
Ničila ho pľúcna choroba, ktorú už nedokázal vyliečiť ani južný vzduch na Malorke.
Koncertná cesta do hmlistého Londýna urýchlila chorobu a poľský umelec zomrel sotva tridsaťdeväťročný na tuberkulózu.
Zdá sa mi príznačné, že tento nežný, príliš krehký básnik života opustil svet mladý a práve v umeleckom Paríži.
Fryderyk Chopin je pochovaný v Paríži, ale podľa jeho posledného želania je jeho srdce spolu s tou prsťou rodnej zeme, ktorú si priniesol z domova, uložené vo Varšave.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Fryderyk Chopin životopis