Gotická architektúra

Gotika bola prvým skutočne originálnym architektonickým slohom, ktorý vznikol v severnej Európe. Počas viac ako 300 rokov sa svetlom naplnené katerdrály a kostoly týčiace sa do závratnej výšky staly výrazom kresťanskej úcty a hrdosti.
Románský sloh, ktorý dominoval v architektúre začiatkom stredoveku, pôsobil impozaztným dojmom predovšetkým svojou uchvacujúcou hmostnosťou. Mohutné steny, obrovské piliere a objemné podpery robili z kostolov temné a strohé stavby vzbudzujúce rešpekt. V polovici dvanásteho storočia sa však vo Francúzsku objavil úplne nový typ cirkevných stavieb, ktorých štíhle veže týčiace sa do výšky akoby chceli dočiahnuť nebesá. Ich konštrukcia bola oveľa ľahšia a oveľa menej mohutná ako v románskom slohu. Aj vo vnútri budovy pôsobila na vnímanie diváka výška spolu so svetlom. Pre veriacich zvyknutých na bohoslužby v románskych kostoloch muselo byť stretnutie s gotikou veľmi oslobodzujúce a povznášajúce.
Nový sloh sa najskôr objavil vo Francúzsku – v jeho štýle bol postavený kostol v opátstve St. Denis neďaleko Paríža. Stavba bola uskutočnená v rokoch 1140 – 1144 a kostol bol pre Sugera, opáta zo St. Denis. Nevieme, či základná myšlienka bola sformulovaná Sugerom alebo neznámym staviteľom, ktorý mal stavbu kostola na starosti. V každom prípade opát Suger výsledok ocenil, najmä „nádherný a neprerušený prúd svetla zo žiariacich okien“.
Gotický sloh sa čoskoro ujal a v priebehu nasledujúcich 20 rokov sa začali práce na gotických katedrálach v Sens, Noyone a Laon v parížskej oblasti a v Paríži samom, kde v roku 1163 začala stavba katedrály Notre Dame. Štíhle veže rástli vyššie a vyššie a tento štýl dosiahol svoju najdokonalejšiu formu (známu ako vysoká gotika) približna koncom dvanásteho storočia. Vtedy začali stavebné práce na slávnych katedrálach v Remeši, Chartres
a Amiens. Nakoniec došlo k tomu, že v Beauvais, pri najvyššej stavbe zo všetkých doterajších katedrál boli ambície väčšie ako možnosti techniky a v roku 1284 sa chór (klenba) zrútil.

Nové objavy

Gotika pravdepodobne vyjadrovala posun v duchovných hodnotách vo vnútri kresťanstva. V skutočnosti bol tento výsledok dosiahnutý využívaním nových technických objavov. Hlavným dôvodom pre masívnosť románskych budov bol názor, že množstvo muriva ja nevyhnutne potrebné k neseniu strechy a podopieraniu stien.