Bol najvýznamnejší a najplodnejší ruský skladateľ. Jeho hudobné dielo je rozsiahle a mnohostranné. Uvedomele spájal prvky ruskej ľudovej hudby a europske podnety. Po celý život robil Piotr Iljič Čajkovskij radosť iným. Od mladosti oddane ľúbil hudbu. Študoval a stal sa úradníkom, ale hudbu aj tak nezradil. Študoval ju a napokon v nej našiel svoju jedinú lásku a útechu. Začínal jednoduchými piesňami-romancami a jeho umenie sa rozrastalo a zdokonaľovalo, až dosiahol svetovú úroveň. Preslávil sa šiestimi symfoniami, z nich štvrtá, piata a šiesta (Patetická) sú diela hlbokých myšlienok a nehynúcej krásy. Ďalšie diela sú jeho koncerty, komorné diela i celý rad drobných klavírnych skladieb. Predohry a symfonické básne tvoria ďalšiu časť jeho rozsiahlej tvorby. V predohre "1812" v pôsobivých hudobných obrazoch vykreslil slávne víťazstvo nad votrelcami-napoleonskými vojskami. Vsymfonických dielach(Romeo a Júlia, Francesca di Rimini, Búrka) hovorí o ľudských citoch a vášňach, o láske a nenávisti. S jeho menom sa spája rozkvet ruského umenia, hlavne ruskej opery. Tri balety (Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik)sú dodnes najúspešnejšie diela svojho druhu. Ďalej tri klavírne koncerty (b-moll), huslový koncert, romance, kantáty a iné. Sila Čajkovského melodií v nich zaznieva vo vrcholnej kráse. Svetovú slávu dosiahli aj opery, ktoré tvoril na Puškinove námety (Eugen Onegin, Piková dáma, Mazepa) a opera Panna Orleánska. V roku 1893 pracoval na šiestej symfonii, ktorá mala byť úplne nová, nepočutá hudobným svetom a mala byť dielom hlbokých ľudských citov. V závere predzvesť blížiaceho sa nešťastia. Dirigoval ju 16. 10. a krátko nato 25. 10. náhle zomrel na žalúdočnú chorobu.