rok: 1959

štát: Taliansko

réžia: Frederico Fellini

scenár: Frederico Fellini, Tullio Pinelli, Ennio Flaiano

kamera: Otello Martelli

hrajú: Marcello Mastroianni (Marcello), Alian Cuny , Anouk Aiméeová (dcéra milionára), Anita Ekbergová (americká filmová hviezda), Yvonne Fourneauxová (jeho družka)

ocenenia: Zlatá palma (Cannes 1960)

kultovosť: kúpanie Anity Ekbergovej v slávnej fontáne di Trevi

obsah:
Bulvárny reportér Marcello chodí po uliciach Ríma v honbe za senzáciami. Vyspí sa s dcérou milionára, sprevádza americkú filmovú hviezdu na potulke Večným večnom a je za to inzultovaný jej manželom. K svojmu otcovi, ktorý ho navštívi, si za celý večer nenájde cestu. Keď sa jeho družka neúspešne pokúsi o samovraždu, je dokonale bezradný. Neskôr robí Marcello reportáž z miesta údajného mariánskeho zjavenia. Zastihne ho správa, že jeho priateľ pripravil o život seba a svoje deti. Kondolujúci majú plné ústa sústrastných slov, avšak ich prejavom chýba skutočný súcit. Fellini použil postavu Marcella ako príklad neschopnosti ľudí svojej doby nadväzovať naozajstné a pevné citové vzťahy, prípadne sa zaujímať o blízkych so skutočnou účasťou. Pritom Fellini dokázal byť kritický a humorný zároveň. Dôsledkom jeho majstrovského vystihnutia „dolce vita" bolo, že sa od tejto chvíle stali tieto slová ustáleným pojmom aj v iných jazykoch. Po uvedení bol značne prestrihaný, pretože niektoré scény sa zdali moralistom príliš odvážne. Uvedenie bolo od začiatku sprevádzané škandálnym ohlasom.