Bon Jovi, Bono

MUŽI, ČO STOJA ZA HRIECH

Jon Bon Jovi a Bono Vox sú oslavovaní muzikanti a sexi chlapi. Žiadni nadrogovaní netvori, ktorých treba na ulici podopierať. Majú veľké srdce flirtujú s filmom a ich kariére ja popretkávaná charitatívnou činnosťou. A potom, že svet speje ku konci...
Ktorý z nich sa vám pozdáva viac? Sebavedomý Američan alebo neústupčivý Dublinčan? Na prvý pohľad majú spoločné azda len to, že sú obaja na vrchole popularity, spievajú ako o život, majú peňazí ako maku a páčia sa ženám. Obaja sú ženatí a majú deti. No a obaja so svojimi dnes už legendárnymi kapelami U2 (práve vychádza výberovka 1990 – 2000 spolu s novým singlom Electrical Storm) a Bon Jovi (s novučkým cédečkom Bounce) myslia aj na zvyšok sveta: prispievajú každoročne nielen pred Vianocami na mnohé projekty určené ľuďom v kríze.
POKOJ V POHYBE
Jon o novej platni povedal, že vznikla po útoku teroristov 11. septembra. S kapelou zložili asi 40 skladieb, no len 12 sa dostalo na album. Mnohé sú smutné, poznačené silným otrasom, ktorý prežil (nielen) Jon osudnej noci v New Yorku. Príťažlivý, úspešný blonďáčik si odrazu uvedomil definitívu ľudského života a pocit neistoty. Zrejme mu ho už nenahradí ani manželka Dorotha, ktorú kedysi prebral svojmu najlepšiemu kamarátovi.
„Chcem ľudí na celom svete pozitívne ovplyvniť, aby po tejto tragickej udalosti neprestávali dúfať v mier, lásku a spravodlivosť. Bol to pre nás všetkých šok, ale treba ísť ďalej. Nie, nebojte sa, nie je to album o vraždení a umieraní, je písaný pre život,“ s trochou nostalgie priznal Jon.
A hoci Jon žije vo veľkom štýle: ustavične sa naháňa medzi koncertmi, nakrúcaním filmov a rátaním peňazí, o ktorých poveda, že „je to jediná vec, ktorú milujem viac než svoju ženu,“ už dávno nie je takým vorkoholikom ako na začiatku kariéry. Veľmi dobre si ešte pamätá na svoje začiatky, keď pracoval v hudobnom štúdiu v New Yorku, roznášal kávu, umýval dlážku a po nociach nahrával vlastné veci. Bol nikým, no chcel si splniť svoj sen. „Na cédečku nájdete PIN kód, vďaka ktorému sa jeho vlastníci dostanú do klubu American XS a tým aj k niektorým špeciálnym veciam – lístkom na koncert a podobne,“ s úsmevom dodáva Jon. A na čo myslí, keď spieva?
„Je možno čudné, ale keď mám koncert, myslím na všetko možné okrem vystúpenia. Vážne, je to nejaký druh mimotelovej skúsenosti alebo čo. Predstavujem si, kam a na akú párty pôjdeme alebo čo si dám na večeru.

Keby som myslel na šou, dopadlo by to katastrofálne.“
Jeho rovesník a konkurent z prvých rebríčkov hitparád Bono zase priznal: „Spievam si pod sprchou, rovnako ako môj otec a dedko. V kúpelni je totiž prirodzená akustika a znie to tu tak, ako sa mi to na platni vari ešte nepodarilo.“
AKO ZAČÍNALI
Skupinu Bon Jovi založil spevák Jon Bon Jovi po úspechu svojej demo nahrávky Runway, keď nemal vlastnú kapelu, s ktorou by mohol koncertovať. Fanúšikovia na ňu dodnes nevedia zabudnúť. Medzi prvými sa k nemu pridal kamarát David Bryan a postupne prišli ostatní. Takmer okamžite sa stali ospevovanou heavy metalovou skupinou. Za tri roky predali milióny platní a bodovali v britských a amirických hudobných rebríčkoch. Stali sa napríklad absolútnou jenotkou festivalu v Castle Doningtone, kým ich manažér musel namiesto naháňania peňazí vykonávať verejno prospešné práce.
„Keby som mal stručne charakterizovať akú hudbu vlastne hráme, poviem to jednoducho: sú to tri minúty optimizmu,“ komentuje Jon.
V Dubline sa o sedem rokov skôr dohodla partie školákov, že si budú hrať len tak pre potešienie, na začiatok cover verzie obdivovaných kapiel. Napokon, najlepšia škola ja niečo opakovať. Na začiatku sa volali Feedback, no postupne zmenili názhov na U2 a odhodlali sa hrať vlastné veci, lebo na tie cudzie im jednoducho ešte chýbala technika. Lenže, Íri sa nezaprú a ak ste už ochunali skvelé pivo Guiness, ktoré sa varí priamo v Dubline, tak práve muža s takýmto menom dostali čerstvo ocenení stredoškoláci, ktorí vyhrávali po dublinských putikách za manažéra. Vyhrali totiž súťaž talentov, ktorú sponzorovala rovnomenná firma, a s tým aj malú sumičku na začiatok – 500 libier. Prvú platňu vydali až tri roky po založení skupiny. Hoci neprekročila hranice ostrova, v domácej hitparáde suverénne zvíťazila. Keď však skúsili šťastie na britkých ostrovoch, šokovalo ich, že sa úspech nedostavil. na jeden z koncertov v londýnskom klube, kde ich navyše nesprávne uviedli ako V2, sa prišlo pozrieť iba 9 ľudí! Napriek tomu boli v Írsku absolútne jednotky.
No a v čase, keď Bon Jovi ešte len vzniká (1983), sa už U2 pýšilo prvou priečkou v britskej hitparáde s platňou War.
MALÉ RADOSTI
Jon si myslel, že keď je hviezda, môže všetko. A tak bulvár s chuťou zverejnil, ako ho policajti kedysi prichytili o pol štvrtej ráno so svojou budúcou ženou Dorothy a ďalším mileneckým párom pri neprístojnostiach, ktoré robili uprostred newyorského klziska. A Bono? Odmalička si robil, čo chcel. Jeho matka, ktorá zomrela, keď mal štrnásť, ho dokonca nechala vyšetriť špecialistami, lebo stále plakal. Výrok lekára znel: absolútne zdravý. Horšie bolo, že Bono si v kuse vynucoval pozornosť.

Medzi rovesníkmi bol však obľúbený a hravo všetkých strhol pre svoje nápady. Po smrti matky však precítil do špíku kostí, čo je to samota.
REVOLTA
U2 od začiatku svojej existencie nezaprú dublinský background, ku ktorému patrí nepríjimanie britského diktátu, v evernej časti ostrova. Telom i dušou sú Íri a pripomínajú to, kde môžu: nielen muzikou a textami, ale napríklad ja pózovaním s poštoľami už pred dvadsiatimi rokmi po vystúpení v zákulisí Project Art Centra v rodnom meste. O pár rokov neskôr sa dostali do podvedomia nielen hudobných fanúšikov pesničkou Sunday Bloody Sunday. Je o mieri, ktorý by mal zavládnuť v Severnom Írsku, a U2 ňou dokázali, na ktorej strane barikády stoja. Na počesť Martina Luthera Kinga hrali ďalšiu skvelú vec: Pride (In the name of love)
FANÚŠIKOVIA ICH MILUJÚ
Chudák Jon si, rovnako ako Bono, skrátka nevyberie. Nevyhol sa postám ako napríklad odovzdanie symbolických kľúčov od rodného mesta pri príležitosti Dňa Bon Joviho v New Jersey. A keďže je typ drsného krásavca, ženy za ním šalejú. Lenže, on je šťastne ženatý. „Jediná nevera, ktorú si môžem dovoliť je filmová. A to chcem využiť naplno,“ hovorí. Hral v niekoľkých filmových plohách, v ktorých si vyskúšal herecké remeslo, a tak si s radosťou strieda extázu zo spievania na stotisícovom šatióne s hraním pred kamerou.
Bono je zase prekliato charizmatický chlapík, hoci ho vraj v detstve prezývali Antikrist. Keď jeho spoluhráči videli, ako na koncertoch fascinoval obecenstvo svojím pohľadom a tým nádherne sfarbeným, prechladnutým hlasom, nevedeli sa vynačudovať. Bono si jednoducho vie získať ľudí a nadchnúť ich takmer pre čokoľvek...
CHARITA
Obaja lídri kapiel majú za sebou veľa koncertov, ktorých výťažok venovali na dobročinné účely. Jon Bon Jovi napríklad podporili roku 1989 Fond proti zneužívaniu drog a alkoholu v Sovietskom zväze a po prvýkrát tak na „zakázaný“ kontinent vyviezli americký rock´n´roll. Odvtedy urobili mnoho podobných koncertov a rôznych projektov, za čo dostali napríklad v roku 1990 Strieborný kľúč na slávnosti v newyorskom Nordoff-Robbins Therapy Centre. U2 hrali na charitatývnych koncertoch vo Wembley a v roku 1986 podnikli, šnúru pri príležitosti 25. výročia Amnesty International. V tom istom roku spolu s ďalšími muzikantmi hrali na koncerte Self Aid na podporu írskuch nezamestnaných.
V roku 1989 pred Bielym domom vystúpili na Festivale pre fyzicky a mentálne postihnutých umelcov z celého sveta.

Aktivizovali sa v boji proti aids – aj klipom k pesničke Night And Day, ktorý režíroval skvelý Wim Wenders.
„Odkedy sa venujem dobročinným kampaniam, vytvoril som si nový pohľad na politikov. Zistil som, že naozaj ťažko pracujú. Nie sú takí skorumpovaní a skazení, ako som si myslel. Mnohí z nich by zarobili oveľa viac peňazí v biznise než v politike a šokujúce je, že svoju rolu vidia ako verejnú službu. Politici sú však na rozdiel od umelcov, hercov a spisovateľov nudní, lebo nemajú nijakú predstavivosť. Kedysi som tvrdil, že my sa nemusíme angažovať v spoločnosti, ale politika vyžaduje, aby sme sa na nej zúčastňovali všetci,“ vysvetľuje Bono.
REKORDY
Bon Jovi boli taký žeraví do hudby, že za 16 mesiacov absolvovali 237 koncertov (1990), a to už je čo povedať. U2 sa podľa renomováhého hudovného časopisu Rolling Stone zase stali najúspešnejšou kapelou 80. rokov. Okrem toho za album The Joshua Tree získali v priebehu 48 hodín platinovú platňu a stali sa absolútne najrýchlejšie predávanou skupinou v britskom rebríčku. V New Yourku za ňu dostali aj Grammy za najlepší album roka.
A ocenenia pre obe kapely a ich lídrov sa stále sypú.
FILM
V roku 1988 mal v Dubline premiéru film U2 Rattle And Hum, ktorý vznikol ako dokument z turné s Joshua Tree. Platňa s rovnomenným názvom Rattle.. sa stala multiplatinovou. A Bonov scenár k filmu The Milion Dollar Hotel? Takýto dom plný narkomanov a nezamestnaných objavil v Los Angeles. Vo filme si okrem Bona zahrali v réžii Wima Wendersa napríklad Milla Jovovich a Mel Gibson. Jon sa mihol vo filme Young Guns ll a zložil k nej titulnú melódiu Blaze Of Glofy, ktorá onedlho opäť lámala rekordy. Odkedy sa objavil vo viacerých snímkach, no skutočným trhákom sa stal až jeho siedmy film, triler z druhej svetovej vojny Ponorka U-571. „Fascinoval ma. Veľa mojich kamarátov odišlo k námorníctvu a chcel com vedieť, aké to je. Čo sa týka filmu, hrám pre radosť, ohromne ma to baví. Nerobím to pre peniaze.“
KAMARÁTI NA PÓDIU
Bono si s radosťou zaspieval napríklad s Bobom Dylanom jeho skladbu Blowing In The Wind, a to priamo v Dubline. A čo chlapci z The Rolling Stones? Zahrali si spolu v pesničke Silver And Gold. To isté skúsili s Bruceom Springsteenom počas amerického turné – a nemohlo to dopadnúť zle. Skrátka, ako my vravíme, rovný rovného si hľadá.
KURIOZITKY
O tom, že Bono s kapelou sú pobláznený do techonológií a internetu, vie asi každý. Pol milióna ľudí si nedalo ujsť príležitosť porozprávať sa s nimi pred dvoma rokmi live na internete. Kapela práve oslavovala 40. narodeniny basgitaristu Adama Claytona a Bono bol trocha pod parou.

Pri počítači sa zhrčila kopa kamarátov, rodina i priatelia, s ktorými vyrastal Jedna z otázok, ktorú mu položili fanúšikovia, bola, ako sa mu spolupracovalo s režisérom Wimom Wendercom:
„Obvykle spievam vlastné pesničky. Preto bolo pre mňa dosť netypiské písať pre niekoho iného. Kedysi som sa dušoval, že keď mám pre niekoho skladať, tak len pre Franka Sinatru alebo Milesa Davisa. Lenže Wim je vo filmovej bradži jednotka. Požiadal som ho o pomoc so scenárom k filmu a čím dlhšie ho čítal, tým viac mu bolo ľúto, že na ňom priamo nepracuje. Bola to pasca, ktorý som naňho nastražil – a on sa chytil na udičku.“ Takto nejako vyzerala ich spoločná cesta k nakrúteniu filmu The Million Dollar Hotel.