(1970-1990) Rock prešiel v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch takým tvorivým rozkvetom, že poznamenal všetku ostatnú hudbu – vrátane jazzu, ktorý sa zrodil z rovnakých koreňov. Syntetizátory, basgitara a zosilňovacia aparatúra sa stali štandardnou výbavou mnohých rockovo orientovaných jazzových kapiel spočiatku sedemdesiatych rokov, ktorých popularita bola zrovnateľná so swingovými kapelami, pôsobiacimi v štyridsiatych rokoch. Hudobníci, ktorým vadilo opakované klišé, aj to, že fusionu chýbajú jemné odtiene, sa vracali ku starším jazzovým formám–ku swingu, bopu a free jazzu. Ich čas prišiel, keď mladí hudobníci ešte viac prehĺbili spojenie jazzu, funku a latinskej hudby a skoršie nahrávky fusion zrazu pôsobili zastaralo. Do popredia prenikla elegancia bopu a fenomén „world music“ -teda výmena impulzov medzi jazzom a ostatnými hudobnými kultúrami.

JAZZ DNES
V r. 1990 uverejnil časopis Time na obálke obrázok mladého trumpetistu Wyntona Marsalisa. Titulok oznamoval nástup „Nového jazzového veku“, ale oneskorene; prvé signály sa objavovali od začiatku 80-tych rokov – a mnohé naznačil už rok 1976 búrlivý návrat bopového saxofonistu Dextera Gordona.
Jazzová renesancia predsa len veľa ľudí prekvapila. Po období, keď bol jazz takmer vyhodený z gramofónových obchodov, zrazu ako by vstal z mŕtvych.
Časopis Time by ale ťažko mohol tvrdiť, že jazz sa teraz teší takému istému záujmu, ako v predošlom „jazzovom veku“. Neobjavil sa žiadny jazzman, ktorý by svojou popularitou zatienil Madonnu, alebo M. Jacksona, alebo by mal rovnakú charizmu ako Paul Whiteman, ktorý získal titul „Kráľ jazzu“ pred šesťdesiatimi rokmi.
Slovo jazz sa – obzvlášť v Európe – spojovalo sa autami, parfumami a oblečením. Jazz bol opäť v kurze a ľudia, ktorí sa k nemu hlásili, patrili k tým informovaným a svetoznámym.
Ľudia kupovali viac jazzových platní, tí, ktorí presťahovali svoje zbierky na povalu, ich vrátili späť do obývačky, a mladí poslucháči hľadali svoje idoly medzi záplavou talentovaných, technicky vyspelých hráčov, ktorí prichádzali z jazzových konzervatórií.
Hard bop päťdesiatych a šesťdesiatych rokov objavili aj návštevníci diskoték a Djov po celom svete. Nočné kluby zaplavila jazzová klasika a to vrátane veľmi vzácnych nahrávok zo sedemdesiatych rokov na značkách Black jazz, Strata East a Flying Dutchman. Štandardy sa miešali s funkom, rapom a latinskými rytmami. Školská mládež zistila, že Art Blakey dokázal držať beat nielen na svojich klasických nahrávkach, ale že je v plnej sile aj v osemdesiatych rokoch. Wynton Marsalis stojí na čele celej organizácie hráčov, ktorí bývajú označovaní za neoklasikov.