Bratislavský mestský archív (BMA) je časťou Slovenského národného archívu. Vykonáva predarchívnu starostlivosť a preberá archívne dokumenty od ich pôvodcov alebo vlastníkov; eviduje archívne dokumenty, ktoré prebral a udržiava evidenciu v súlade so skutočným stavom. Taktiež oznamuje zmeny v evidencii; ochraňuje, spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty. Fyzickým a právnickým osobám umožňuje prístup k archívnym dokumentom a k archívnemu informačnému systému (archívnym pomôckam a k evidencii archívnych dokumentov, ktoré prebral); vypracúva program vyhotovovania konzervačných kópií archívnych dokumentov zásadného významu; je vedeckým pracoviskom v odbore archivistiky, pomocných vied historických a príbuzných vedných disciplín a ochrany archívnych dokumentov.

Archívne dokumenty uložené v BMA využívajú v prevažnej miere na historické bádanie vedeckí zamestnanci Slovenskej akadémie vied, poslucháči vysokých škôl pri písaní diplomových a doktorandských prác, regionálni historici pri zostavovaní monografií okolitých obcí a miest, bádatelia v odbore genealógie a ostatných pomocných vied historických.
BMA spolupracuje s masmédiami, najmä tlačou, dokumentárnym filmom, televíznymi štúdiami a rozhlasovými stanicami pri tvorbe publicistických relácií a dokumentárnych filmov. V spolupráci s domácimi a zahraničnými inštitúciami sa podieľa na usporadúvaní výstav k významným výročiam a historickým udalostiam. V rámci pedagogickej činnosti spolupracuje so základnými, strednými a vysokými školami pri usporadúvaní prednášok a exkurzií do archívu.

Jadro BMA tvoria spisy z magistrátu Bratislavy, výsadné listiny, osobné fondy a zbierky. Ten, kto by čakal jednoduché a rýchle čerpanie z historicky hlbokej studnice, odišiel by veľmi rýchlo sklamaný. V spisoch totižto prevažuje jazyk latinský, nemecký a maďarský. So „slovenčinou“ sa dá stretnúť iba v jej stredovekej podobe, ak archivár zaznamenal výpoveď svedka v jeho rodnej reči.
Dôležitými pojmami BMA je tzv. „regestár“ (tvoria ho obsahy jednotlivých listín) a „diplomatár“ (obsahuje celé listiny). Vďaka nim sa skúsený archivár dokáže v množstve zhromaždeného archívneho materiálu rýchlo a presne zorientovať. Prvý súpis archívneho materiálu sa konal v roku 1722.

Medzi najcennejšie listiny stredoveku, nachadzajúce sa v BMA, patria tzv. konfirmačné (ustanovujúce) listiny.

Konkrétne ide o Bulu kráľa Mateja, ďalej o Žigmundovú listinu z roku 1436 (v prílohe), ktorá povoľuje mestu Bratislava, používať svoj vlastný erb, taktiež aj súpis privilégií pre Bratislavu z konca trinásteho storočia.

Ďalšou vzácnosťou sú mestské knihy - Komorná kniha mesta Bratislavy, datovaná na rok 1513-1514, tiež i Tridsiatkový register mesta Bratislavy z roku 1496. Ďalej sú to listiny pápežov, ktoré sa sem dostali zrejme kúpou: Pápežská bula, Listiny Alexandra III., Listina Luciusa III..
Okrem iného tu nájdeme potvdzovaciu listinu, tzv. Hanov kódex, ktorý bol bratislavským antifonárom (v prílohe).

Archív v sebe obsahuje knižnicu. Tá vznikla v roku 1923 a bola zaradená so siete historických knižníc. Nachádzajú sa tam veľmi cenné exempláre. Najcennejšie sú prvotlače (kniha, ktorá vznikla pred rokom 1500). Rozsah tejto knižnice je však v súčasnosti brzdený financiami a kvôli priestorovým obmedzeniam sa sústreďuje výhradne na knihy z bratislavského prostredia. Nájdete tu však i knihy z európskej knižnej tvorby, materiálov k dejinám, kultúre, pomocným vedám historickým (napr. ku genealógii, heraldike, ...), lexikóny (biografické), slovníky, učebnice.. Dá sa tu nájsť i veľa materiálu ohľadom cirkevných dejín.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk