Hudobní skladatelia raného romanizmu (Schubert, Schumann, Weber)

Hudobní skladatelia raného romantizmu v hudbe
(C.M. Weber, F.Schubert, R. Schumann)

FRANZ SCHUBERT
(1797-1828)
Životopis:

Začiatky hudobného romantizmu sú späté s viedenským skladateľom, súčasníkom Beethovena, Franzom Schubertom. Narodil sa 31. januára 1797 v predmestskej časti Viedne v Lichtentale nazývanej Nebeská. Už ako jedenásťročný spieval v slávnom viedenskom chlapčenskom zbore. Tu získava i základné hudobné vzdelanie. Ako trinásťročný začína komponovať. Otec Franza Schuberta — učiteľ — nebol nadšený jeho záujmom o hudbu, ale Schubert napriek tomu komponuje. Ako 17-ročný však musel odísť z chlapčenského zboru, absolvuje učiteľský kurz a začína učiť na škole svojho otca. Učiteľské povolanie mu však nedovoľovalo plne sa venovať komponovaniu, a preto sa pridal k spoločnosti spisovateľov, básnikov a maliarov. Žil striedavo u priateľov a venoval sa výlučne komponovaniu. Život tejto spoločnosti umelcov sa sústreďoval okolo hudobných večierkov nazývaných tiež — šubertiády. Vďaka týmto večierkom, na ktorých Schubert hral svoje skladby, sa stal známym a o jeho skladby začal záujem aj zo strany vydavateľstiev. I napriek tomu však jeho finančná situácia bola zlá a je nútený prijať miesto učiteľa hudby u Jána Esterházyho. V lete 1818 a v roku 1824 pôsobil v jeho letnom sídle na Slovensku v Želiezovciach. Tu získal nové ľudové podnety pre svoju tvorbu a zoznámil sa s cigánskou hudbou.
Schubertov život, na tvorbu mimoriadne bohatý, bol krátky. Jeho zdravie podlomila zákerná choroba týfus a mladý 31-ročný skladateľ dňa 19. novembra 1828 umiera vo Viedni. Pochovaný je — na vlastné želanie — pri hrobe L. van Beethovena, ktorý mu bol celý život veľkým vzorom.

Tvorba

Základom Schubertovej tvorby je pieseň. Jeho zásluhou sa pieseň stala jedným z najčistejších prejavov nemeckého romantizmu. Skomponoval viac ako 600 piesní a z toho 80 na básne W. Goetheho. Hudobný výraz dáva najmä spevnému hlasu a formálne prechádza od jednoduchej strofickej piesne až ku prekomponovaným útvarom. Medzi jeho najznámejšie piesne patria: Pútnik, Mladá mníška, cyklus Krásna mlynárka (1823), Zimná cesta (1827) a Labutí spev (uvedený po smrti v roku 1828). Nezabudnuteľné sú piesne Margarétka pri praslici, Šípková ružička (znárodne-la), Pstruh a Kráľ duchov.
V komornej tvorbe sa sústredil na krátke klavírne útvary — známe sú jeho Impromtus, Moments musicaux; klavírne sonáty, z ktorých vynikli najmä op. 42 a-mol a sonáty B-dur a A-dur.

V sláčikových kvartetách a-mol (1824) a d-mol (1826) s variáciami na druhý diel piesne Smrť a dievča sa vyrovnáva skladbám Beethovenovým. Prekrásne je jeho klavírne kvinteto A-dur, ktoré končí variáciami na pieseň Pstruh. Z ostatných klavírnych skladieb treba ešte uviesť Klavírne trio B-dur a Es-dur, Fantáziu C-dur a efektné Rondo brilante pre husle a klavír.
Franz Schubert skomponoval 8 symfónií, z ktorých sú najcennejšie dve posledné — 7. symfónia h-mol Nedokončená a 8. symfónia C-dur Veľká. Obidve mali svoju premiéru až po skladateľovej smrti. 7. symfónia má len dve časti — preto aj názov Nedokončená — bola komponovaná v roku 1822, ale bola uvedená až v roku 1839. 8. symfónia vznikla roku 1828 a keď ju Schubert poslal na uvedenie, vrátili mu ju, že je príliš dlhá a ťažká. Až hudobný skladateľ R. Schuman objavil jej umelecké hodnoty, ale aj tak bola uvedená až po jeho smrti r. 1863.

CARL MARIA VON WEBER
(1786 – 1826)
Životopis

Nemecký skladateľ a dirigent, tvorca nemeckej národnej opery, predstaviteľ raného romantizmu v hudbe, Carl Maria von Weber sa narodil v Eutine ako 9. dieťa Franza Antona Webera. Pre rodinu weberovcov boli hudobné nadanie a láska k hudbe príznačné. Brat Carlovho otca pôsobil v známom mannheimskom orchestri ako huslista a spieval veľké úlohy v operách. Výborné speváčky boli aj jeho 4 dcéry a jedna z nich, Konstanza, sa stala manželkou W. A. Mozarta. Carl maria von Weber pôsobil ako kapelník dvorných spoločností v mnohých nemeckých mestách. Bol vynikajúcim klaviristom, spisovateľom i režisérom. V hudobných spoločnostiach, v ktorých bol kapelníkom vždy zavádzal novoty, ale pretože nijaká novota sa nepresadzuje ľahko, po celý život zápasil. Popri kapelníckej práci aj komponoval. Vytvoril veľa klavírnych, komorných a vokálnych diel, a dokonca i 2 symfónie. Jeho vlastenecký zbor „Lýra a meč“ zapaľoval Nemcov vo vojne proti Napoleonovi. Z hlbokého národného cítenia vyrástlo aj Weberovo vrcholné dielo – opera „Čarostrelec“. 35-ročný Weber sa po premiére tejto opery stal slávnym skladateľom. Po Čarostrelcovi vytvoril ešte operu „Euryanta“. Posledné roky Weberovho života boli napriek jeho veľkej sláve poznačené utrpením. Trápila ho tuberkulóza hrtana, ktorou trpel už od 26. roka. Sužoval ho aj problém, ako zabezpečiť svoju rodinu. A tak ďalšia jeho opera „Oberon“, skomponovaná pre londýnsku operu Covent Garden, vznikla za priam tragických podmienok. Opera mal obrovský úspech. Weberov zdravotný stav sa zhoršoval, až nakoniec 3 mesiace po premiére opery „Oberon“ ako 40. ročný zomrel v Londýne. Na popud R. Wagnera boli Weberove pozostatky prevezené v r.

1844 do Drážďan.

Tvorba

Vytvoril veľa klavírnych, komorných a vokálnych diel, a dokonca i 2 symfónie. Najobľúbenejšia Weberova klavírna skladba je „Vyzvanie do tanca“. Jeho vlastenecký zbor „Lýra a meč“ zapaľoval Nemcov vo vojne proti Napoleonovi.

Z hlbokého národného cítenia vyrástlo aj Weberovo vrcholné dielo – opera „Čarostrelec“. Patrí k prvým romantickým i k prvým národným operám. V tejto opere sa prelínajú 3 svety: svet prostých nemeckých ľudí, svet divokej prírody, plnej hrôzostrašných zákutí, a tretí svet si vyčarovala ľudská fantázia – je to svet tajomnej, čarovnej moci diabolských bytostí , ktoré stelesňuje Samiel, ktorému upísal svoju dušu zhýralý poľovník Gašpar. V závere opery zvíťazia zdravé ľudské sily a diablov 7. náboj usmrtí Gašpara. Čarostrelec svojou ľudovou melodikou a oslavou nemeckého ľudu patrí medzi najobľúbenejšie opery. Po Čarostrelcovi vytvoril ešte operu „Euryanta“, v ktorej zobrazil stredoveký svet rytierov, ich povesti a legendy. Ďalšia jeho opera je „Oberon“, v ktorej vytvoril nádhernú operu, plnú romantického čara, kde sa dej prenáša z ríše kráľa víl do paláca bagdadského kalifa, potom na pustý ostrov. Najkrajšia ária opery je Oceánová ária. Opera, skomponovaná pre londýnsku operu Covent Graden, mala obrovský úspech a sám ju uviedol v Londýne. ROBERT SCHMANN
(1810 – 1856)

Životopis

Nemecký skladateľ, klavirista a hudobný kritik R. Schumann bol predstaviteľom raného romantizmu. Svojimi skladbami a kritikami bojoval za pokrokové a hodnotné umenie. Narodil sa v Zwickau v Sasku. Pochádzal z kníhkupeckej rodiny, a tak mal príležitosť zoznámiť sa s literatúrou. Od detstva prejavoval dvojaké umelecké sklony – literárne i hudobné a obom sa celý život i venoval, i keď hudbe predsa len väčšmi. Otec podporoval jeho záujem o umenie, ale keď zomrel, musel vyhovieť matke a študovať právo. 18-ročný sa zapísal na právnickú fakultu v Lipsku. V tomto kultúrnom meste sa zároveň stal žiakom vynikajúceho učiteľa hry na klavíru F. Wiecka. Nútil sa do štúdia práv, ale bol čoraz väčšmi zaujatý hudbou. Nakoniec sa rozhodol venovať sa len hudbe. S veľkým zápalom začal cvičiť hru na klavíri. Chcel sa stať slávnym virtuózom, ale postihol ho tragickú údel – ochrnul mu prst na pravej ruke a tak sa jeho cesta ako koncertného klaviristu skončila. Začal študovať kompozíciu a neskôr sám komponovať vlastné skladby pre klavír, ktoré sa stali veľmi obľúbené. V jeho hudbe zaznieva bohatá fantázia, vzlet, básnické obrazy. 20-ročný Schumann sa stal aj významným hudobným kritikom. Zaslúžil sa aj o založenie Nového hudobného časopisu.

Stal sa jeho redaktorom a písal preň najlepšie články, v ktorých bojoval za nové pokrokové umenie, ktoré pospisoval pseudonymami napr. Florestan, Eusebius a majster Raro. Schumann sa oženil s Clarou Wieckovou, dcérou svojho učiteľa hudby. Stala sa jeho ženou napriek veľkému odporu svojho otca. Schumann bol ako 30-ročný veľmi šťastný, usilovne tvoril, viedol časopis, učil na konzervatóriu v Lipsku. Začal písať i piesne, komorné a symfonické skladby. Vďaka tomu, že sa vyznal v poézii, zhudobňoval tie najkrajšie verše. Pracoval príliš veľa a začalo sa to prejavovať i na jeho zdraví. Preto prestal učiť, vzdal sa práce v časopise a presťahoval sa s rodinou do Drážďan. Venoval sa už len komponovaniu. V revolučnom roku 1848 Schumann vyjadril svoje republikánske názory zbormi a klavírnymi pochodmi, preto musel po porážke revolúcie z Drážďan odísť. Odsťahoval sa do Dusseldorfu. Tu oslávil 40. narodeniny, no jeho zdravotný stav sa zhoršoval, čoraz častejšie sa dostavovali nervové poruchy. Posledné roky života skrášlilo len priateľstvo s mladým J. Brahmsom. Schumannov zdravotný stav bol zúfalý. Pokúsil sa o samovraždu, zachránili ho, ale od tej chvíle žil v ústave pre duševne chorých v Endenichu. Vtedy sa Brahms vzorne staral o jeho rodinu. Po 2 rokoch v ústave Schumann zomrel vo veku 46 rokov. Tvorba
V jeho hudbe zaznieva bohatá fantázia, vzlet, básnické obrazy. Skomponoval skladby pre klavír, ktoré sa stali veľmi obľúbené: ABEGG variácie, Intermezzá, Karneval, Tance Dávidovcov, Kreisleriána, Humoreska, Novelletty, Viedenský karneval, Detské scény. Vďaka tomu, že sa vyznal v poézii, zhudobňoval tie najkrajšie verše: Myrty, Život a láska ženy, Básnikova láska. V 1. symfónii „B-dur Jarnej“ zobrazil prebúdzanie prírody po zime a krásu jari. Neskôr sa venoval už len komponovaniu. Za 6 rokov vytvoril rad vynikajúcich skladieb: Klavírne kvinteto Es-dur, oratórium Raj a Peri, 2. symfóniu C-dur, Koncert pre klavír a orchester a-mol, operu „Genovéva“, scénickú hudbu ku Goetheho Faustovi a Byronovmu Manfrédovi.