Hudobní skladatelia raného romantizmu v hudbe
(C.M. Weber, F.Schubert, R. Schumann)

FRANZ SCHUBERT
(1797-1828)
Životopis:

Začiatky hudobného romantizmu sú späté s viedenským skladateľom, súčasníkom Beethovena, Franzom Schubertom. Narodil sa 31. januára 1797 v predmestskej časti Viedne v Lichtentale nazývanej Nebeská. Už ako jedenásťročný spieval v slávnom viedenskom chlapčenskom zbore. Tu získava i základné hudobné vzdelanie. Ako trinásťročný začína komponovať. Otec Franza Schuberta — učiteľ — nebol nadšený jeho záujmom o hudbu, ale Schubert napriek tomu komponuje. Ako 17-ročný však musel odísť z chlapčenského zboru, absolvuje učiteľský kurz a začína učiť na škole svojho otca. Učiteľské povolanie mu však nedovoľovalo plne sa venovať komponovaniu, a preto sa pridal k spoločnosti spisovateľov, básnikov a maliarov. Žil striedavo u priateľov a venoval sa výlučne komponovaniu. Život tejto spoločnosti umelcov sa sústreďoval okolo hudobných večierkov nazývaných tiež — šubertiády. Vďaka týmto večierkom, na ktorých Schubert hral svoje skladby, sa stal známym a o jeho skladby začal záujem aj zo strany vydavateľstiev. I napriek tomu však jeho finančná situácia bola zlá a je nútený prijať miesto učiteľa hudby u Jána Esterházyho. V lete 1818 a v roku 1824 pôsobil v jeho letnom sídle na Slovensku v Želiezovciach. Tu získal nové ľudové podnety pre svoju tvorbu a zoznámil sa s cigánskou hudbou.
Schubertov život, na tvorbu mimoriadne bohatý, bol krátky. Jeho zdravie podlomila zákerná choroba týfus a mladý 31-ročný skladateľ dňa 19. novembra 1828 umiera vo Viedni. Pochovaný je — na vlastné želanie — pri hrobe L. van Beethovena, ktorý mu bol celý život veľkým vzorom.

Tvorba

Základom Schubertovej tvorby je pieseň. Jeho zásluhou sa pieseň stala jedným z najčistejších prejavov nemeckého romantizmu. Skomponoval viac ako 600 piesní a z toho 80 na básne W. Goetheho. Hudobný výraz dáva najmä spevnému hlasu a formálne prechádza od jednoduchej strofickej piesne až ku prekomponovaným útvarom. Medzi jeho najznámejšie piesne patria: Pútnik, Mladá mníška, cyklus Krásna mlynárka (1823), Zimná cesta (1827) a Labutí spev (uvedený po smrti v roku 1828). Nezabudnuteľné sú piesne Margarétka pri praslici, Šípková ružička (znárodne-la), Pstruh a Kráľ duchov.
V komornej tvorbe sa sústredil na krátke klavírne útvary — známe sú jeho Impromtus, Moments musicaux; klavírne sonáty, z ktorých vynikli najmä op. 42 a-mol a sonáty B-dur a A-dur.