Zo začiatku boli ešte sivé a hnedé {vplyv pobytu v Brabante} no postupne začal viac používať červenú, zelenú, modrú a hlavne žltú. Svojej sestre napísal : „ Mojim zámerom je ukázať, že je možné urobiť množstvo rôznych portrétov jednej a tej istej osoby.“ Jeden z posledných portrétov, ktoré namaľoval v Paríži, tzv. Autoportrét umelca, je dramatickým zobrazením jeho osobnej umeleckej identity. Vincent pravidelne maľoval v Amieres, dedinke blízko Paríža, kde impresionisti často hľadali námety. Neskôr opäť píše list sestre Wil: „ Keď som toto leto maľoval obraz krajiny v Amieres, uvidel som viac farieb ako kedykoľvek predtým.“
Medzi svojich nových priateľov Vincent rátal maliarov, ktorých sám označoval ako „umelcov malého bulváru.“ Boli medzi nimi napr. Toulouse-Lautrec, Signac, Bernerd alebo Louis Anquetin – boli mladší a menej známy ako impresionisti. Vincent organizoval spoločné výstavy v Parížskych reštauráciach. Umelci sa často stretávali aj v maliarskom obchode Péra Tanguya, kde bol van Gogh často v kontakte Paulom Gauguinom. Tanguy bol obchodník, ktorý ochotne poskytoval materiály mladým umelcom a príležitostne vystavoval Vincentove maľby vo výklade. Van Gogh aj naďalej zbieral Japonské maľby a pozorne ich študoval. Usporadúval aj výstavy japonských drevorytín a jeho vlastná práca bola v tomto období tvarovo i farebne štylizovaná ako japonské diela.
Na začiatku roku 1888 odišiel do Provence, na juh Francúzska. Opísal to takto : „ Pripadalo mi už takmer nemožné tvoriť v Paríži.“ Prenejal si štúdio v Arles, neskôr známe ako Žltý Dom a pozval Gauguina, aby sa k nemu pridal. V očakávaní jeho príchodu, van Gogh stále maľoval slnečnice, aby tak trochu skrášlil Gauguinovú izbu. Vicent, inšpirovaný svetlými farbami a jasom Provence, začal maľovať obraz za obrazom v jemu vlastnom silnom štýle. Zatiaľ čo v Paríži jeho maľby obsahovali veľký rozsah námetov a techník, v Arles sú jeho maľby do značnej miery zhodné. Van Gogh vstúpil do obdobia nesmiernej kreativnej aktivity. Počas celého dňa sa venoval iba maľovaniu a nepoznal nič iné. Theovi vtedy napísal : „ Celé dni uplynú bez toho, aby som niekomu povedal čo len jediné slovo.“ Uchvátený pohľadom na jar v Provence, maľoval Vincent rozkvitajúce ovocné stromy a neskôr, v lete, výjavi zo života roľníkov. Maľoval v prírode, často tak povediac na „ jeden dych.“ Snažil sa tak zachytiť pravú podstatu maľovaných objektov. Charakterizoval každé ročné obdobie a každý predmet špecifickými farbami.