Sám vtedy napísal :
„ Ovocné sady vynikajú ružovou a bielou, pšeničné polia sýto žltou.“ Farba sa preňho stala výrazovým a citovým nástrojom na vyjadrovanie. V obraze Spálňa v Arles zobrazil svoju izbu s úplnou jednoduchosťou, používajúc rovnaké pomery oranžovej a modrej, žltej a fialovej, červenej a zelenej. Gauguinovy vtedy napísal : „ Chcel som týmito odlišnými farbami vyjadriť dokonale upokojujúci pocit.“ Gauguin prišiel do Arles v októbri 1888 a ostal 9 týždňov maľovať a diskutovať s Vincentom o umení. Postupne však začali medzi nimi narastať rozpory. V decembri prežíval Vincent ťažké obdobie, počas ktorého dokonca napadol Paula britvou a neskôr si odrezal časť ľavého ucha. Bol preto umiestnený v nemocnici v Arles, kde zotrval aj počas januára.
Po prepustení z nemocnice sa dobrovoľne prihlásil na psychiatrickej klinike v Saint – Rémy,
15 km od Arles. Svoje zrútenie pripísal nadmiernemu pitiu a fajčeniu, ktorých sa medzičasom vzdal. Zo strachu, že sa znova zrúti, v máji 1889 napísal : „ Želám si ostať odrezaný od svojej mysle ako aj od ostatných ľudí.“ Ošetrujúci lekár vtedy poznamenal, že Vincent trpí akútnym šialenstvom a halucináciami. Napriek zlému zdravotnému stavu, Vincent urobil z vedľajšej cely štúdio, kde vyprodukoval 150 obrazov. Maľoval svet, ktorý videl z izby no bez železných mreží, ktoré mu prekážali vo výhľade. V nemocničnej záhrade maľoval kosatce, orgovány a brečtany. Neskôr mal dovolené aj vychádzky k vzdialenejším poliam, kde maľoval pšeničné lány, olivové sady a citrusové stromy, ktoré boli všade naokolo. Prísna disciplína azylového života dodala Vincentovi ťažko vydretú psychickú stabilitu. Keď začínal strácať dôveru v maľovaní svojich obrazov, skúsil Vincent maľovať kópie obrazov svojich obľúbených maliarov, hlavne Milleta, Rembrandta alebo Delacroixa. Urobil vyše perfektných 20 kópií Milletových obrazov zo života sedliakov.
Po jednom z násilných útokov, keď sa pokúsil otráviť farbou, mu zakázali maľovať. Pokiaľ bol v Arles a v Saint-Rémy pravidelne posielal Theovi všetky svoje maľby. Aj napriek chorobe maľoval jedno majstrovské dielo za druhým napr., obrazy ako Citrusy, Hviezdnatá Noc alebo Kosatec. Theo povzbudzoval brata a písal mu : „ Tvoje obrazy majú takú intenzitu farieb akú si nikdy pradtým nedosiahol...ale na tvojich maľbách vidím, že si zašiel ešte ďalej a zachytil si skutočnú podstatu tvojich myšlienok o prírode a živých bytostiach.“ Postupne sa o Vincentové práce začali zaujímať aj mnohý iný ľudia. Progresívna skupina belgických umelcom „ Les Vingt“ zahrnula do svojej výstavy aj 6 van Goghových malieb.