Vincent Willem van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v juho holandskom mestečku Zundert ako najstarší syn kazateľa Theodora van Gogha a Anny Cornelie Carbentusovej. O 4 roky neskôr sa narodil Vincentov najobľúbenejší brat Theo.
Vo veku 16 rokov, v júly 1869 začal Vincent pracovať ako učen v medzinárodnej obchodníckej firme s umením Goupil s centrom v Paríži. Pracoval v pobočke galérie v Hágu, ktorú viedol jeho strýko Vincent. V auguste 1872 začal Vincent z Hágu písať listy Thoevi. Ich spoločná korešpondencia pokračovala počas nasledujúcich 18 rokov. Theo vtedy žil a pracoval v Bruseli.
V júni 1873 bol Vincent presunutý do pobočky v Londýne. Každodenný kontakt s umeleckými dielami zvyšoval jeho záujem o maliarstvo. Obdivoval realistické maľby zo života sedliakov najmä od Jeana – Francoisa Milleta a Julesa Bretona. Postupne Vincent stratil záujem o svoje zamestnanie a začal sa viac orientovať na Bibliu. Bol presunutý do Paríža. Potom späť do Londýna a späť do Paríža, až ho roku 1876 zo spoločnosti prepustili. Vincent hnaný rastúcou túžbou pomáhať ľuďom, rozhodol sa že sa stane kňazom.
Ešte v roku 1876 sa vrátil do Anglicka, aby tam pracoval ako učiteľ a pomocník kazateľa na internátnej škole. Už v novembri toho istého roku mal svoju prvú kázeň. Jeho záujem o evanjelické kresťanstvo a pomoc chudobným sa stal posadnutosťou. Z dôvodu nedostatku profesiónalnej perspaktívy, vrátil sa v decembri roku 1877 do Amsterdamu. Keď ho odmietli prijať na teologickú školu, vstúpil Vincent do misionárskej školy blízko Brusela a v decembri roku 1878 odchádza do Boriange, čo je oblasť na juhu Belgicka s vysokou ťažbou uhlia, aby tam pôsobil ako laický kazateľ. Vincent sa stotožnil s baníkmi, spával na podlahe a rozdával svoj majetok. Jeho extrémna odovzdanosť vyvolávala nesúhlas v cirkvi a preto bol prepustený.
V roku 1880 sa Vincentova snaha byž užitočným premenila na želanie stať sa umelcom v Božích službách. Napísal vtedy : „ Snaha pochopiť čo nám veľkí umelci a majstri umenia hovoria vo svojich dielach vedie k poznaniu Boha. Niekto to napíše v knihe, niekto to namaľuje na plátno.“ Vincent odchádza do Bruselu a samostatne študuje. Občas mu pomáhal holandský umelec Anthon van Rappard.
Pretože Vincent nemá skoro žiadny majetok a nemá ani na živobytie, podporoval a pomáhal mu jeho brat Theo, ktorý vtady už pracoval v Parížskej pobočke spoločnosti Goupil. Pomáhal mu neustále až do konca Vincentovho života.