Paul Gauguin sa narodil v roku 1848, takže nemohol spoznať impresionizmus v čase jeho kryštalizácie. Neskôr bol aj napriek tomu do impresionizmu zasvätený, no tento umelecký smer ho nenapĺňal. Gauguinova povaha a jeho rôzne životné okolnosti ho veľmi rýchlo poznačili dobrodružnosťou, a preto ťažko znášal vnútené obmedzenia. Pre jeho tvorbu je typický najmä symbolizmus. Predmety i postavy vymedzuje silnými líniami. Farebnosť a perspektíva jeho obrazov sú nezvyčajné. Gauguin pri maľbe využíva veľké farebné plochy a kontrasty medzi nimi. Nesústredí sa iba na kresbu krajiny, ale znázorňuje aj určitý dej. Ďalšími charakteristickými znakmi jeho diel sú harmónia teplých farieb, zjednodušenie objemov a potlačenie tieňov. Ako malý chlapec žil v Peru a mládenecké roky strávil ako námorník obchodného loďstva. Neskôr po návrate z vojenskej služby žil usadlým životom a pracoval ako burzový zamestnanec. Tu sa oženil a mal päť detí. V roku 1885 bol Gauguin v Dánsku na návšteve u manželkinej rodiny. Tu si uvedomil, že nie je schopný podrobovať sa spoločenským konvenciám, a keďže už predtým v sebe objavil sklony k maliarstvu, vrátil sa naspäť do Francúzska. Tu sa po nejakom čase dostal do veľkej finančnej tiesne. Chcel ju prekonť tým, že sa odsťahuje do Bretónska a bude tam žiť čo najskromnejšie. Neskôr ho ohúrila exotika Panamského prieplavu kam sa odsťahoval. Ani tu však nenašiel viac štastia a išiel na Martinique, kde navyše ochorel a keď vyčerpal aj posledné prostriedky, vrátil sa naspäť do pohostinnejšieho Bretónska. V jednom hostinci v Pont-Avene sa začal stretávať s inými chudobnými maliarmi, ktorí mali podobný osud ako on. Tu Gauguin vytvoril dnes slávnu kompozíciu Videnie po kázni a Jakubov zápas s anjelom. Gauguin v tom obdodí napísal výrok: „NEKOPÍRUJTE PRIVEĽMI SKUTOČNOSŤ. UMENIE JE ABSTRAKCIA. VYVODZUJTE HO Z PRÍRODY TÝM, ŽE ZOČI-VOČI NEJ BUDETE SNÍVAŤ, A MYSLITE SKÔR NA TVORBU AKO NA VÝSLEDOK.“ V roku 1889 vytvoril známe obrazy Žltý Kristus a Zelený Kristus. Na týchto obrazoch sa uplatnila jeho myšlienka syntézy krajiny. Neskôr sa Gauguin vybral do Arles, kde býval jeho priateľ Vincent van Gogh. Tu našiel krajiny, ktorých ráz i osvetlenie ho podnecovali, aby pokračoval vo svojich pokusoch v smere, ktorý si predtým vytýčil. Neskôr sa však vzťahy medzi nimi zhoršili natoľko, že si Gogh odrezal z rozrušenia vlastné ucho britvou, potom čo s ňou ohrozoval Gauguina. Po tejto nešťasnej udalosti sa Gauguin vrátil naspäť do Pont-Avene a neskôr do Pouldu.