ÚVOD
Renesančná ornamentika sa prelínala vo všetkých odvetviach umenia. V architektúre, maliarstve ju s obľubovali aj umelci zaalpských krajín vo svojich nezameniteľných detailoch, v umeleckoremeselnej výrobe ako najpoužívanejší obsahový motív v snahe poprieť čistú plochu. Nie je cieľom absolútny prierez všetkými typmi ornamentov a ich jednotlivá analýza. Arabeska, maureska a groteska boli dominantou. Vo všeobecnej záľube florálnych ornamentov ich podstata vzniká a v jej hlbšej charakteristike vrcholí do neuveriteľných scén a výjavov.

ORNAMENT V RENESANCII A JEHO ESTETICKÝ CHARAKTER
Celá renesančná ornamentika bola zámerne a rovnomerne vsadená do základu, bola kľudná, uzavretá a osovo symetrická. Jej funkčné využitie do konkrétnych foriem na podopierajúcich alebo rámujúcich častiach architektúry, na pilastroch, rímsach či vlysoch podčiarkovalo alebo obmedzovalo proporciálnu krásu danej plochy. Ornament mal teda vo všeobecnosti rámu-júcu alebo vyplňujúcu tektoniku čoho odrazom boli nepochybne prílevy východných vplyvov. Neprebral z islamského ornamentu štýl zachovania Horror vacui v zmysle dominantnosti dekoru nad tvarom, ale ponechal si len jeho obsah abstrahovania skutočnosti. Islamské umenie chápalo predmet výlučne ako podklad a jeho estetický význam tkvie v zaplnení, alebo nao-pak v úplnom vynechaní jeho plochy. Takéto chápanie malo čisto duchovnú platformu s matematickým odôvodnením. Rozvrh-nutie priestoru zodpovedalo súmernosti podľa dvoch osí pra-vouholníka v smere kibla, okrem modlitebných kobercov, kde tvoria asymetrický priestor, orientovaný tam, kde jej obvyk-le vyznačený mihráb. Abstraktné umenie nevychádzalo z línie, ale z jednotlivých estetických detailov, hviezdicových mno-houholníkov, najčastejšie z oktogónu, ktorý je symbolom i-dentifikácie protikladov štvorca a kruhu. Medzi krivkami dominovala špirála, ktorá vyvrcholila v arabeske vytvorená z dvoch analogických špirál. Nie náhodou dostala po nej aj pomenovanie, keď vznikla na arabskej pôde. Jej abstraktný charakter bol zakotvený už v koráne, kde platil zákaz zobra-zovania ľudskej postavy, ale aj všeobecného nezáujmu zobrazovania figurálnych motívov. RASTLINNÁ SLÁVNOSŤ ARABESKY
Arabesku, z výlučne ornamentálne poňatého umenia, ďalej prebralo a svojim potrebám prispôsobilo helenistické umenie, kde sa používala hlavne rastlinná ornamentika. V nej dominujú listové úponky. Jej kompozícia má na rozdiel od mauresky dominantný smer, ohraničený tvarom zobrazujúceho objektu.