Stále je to však mas-ka, ktorá tají svoju identitu a vo svojom vnútri je tajomná, neprípustná poznať ju.
Groteska sa javila ako zmes kúzla a fantázie a Watelet ju charakteri-zoval veľmi trefne ako: „určitý druh láskavého výsmechu, ktorý však nevylučuje múdrosť...”
Vo svojej obsahovej nekonečnosti nadobudla novú estetickú kategóriu. Dosiahla stav prepojenia viacerých prvkov komic-kosti, hraničiacej s karikatúrou, bizarnosti v jej neobvyk-lej a nečakanej absurdite, fantastickosti a pitoresknosti, kde boli prvky zároveň podivné a zložito deformované. Všetky tieto prvky dokázali vytvoriť kontrastnú a zároveň protizmy-selnú jednotu .

ZÁVER
Pod vplyvom obnovenia nejakej stratenej slávy sa pretváral aj súdobý náhľad na život. Zdanlivú jednoduchosť svojej for-my a obsahu gréckeho ornamentu oživila renesancia v nadväznosti na nové princípy vnímania a tvorby v maliarstve. S pridaním patričnej nadsázky európskeho kon-tinentu a matematického rádu symetrie a abstrakcie z východu vytvorila neuveriteľnú zmes v jednotlivých druhoch svojej bohatej ornamentiky. Jej najväčšími charakterovými vlastnos-ťami by azda mohli ostať jasnosť a formálna disciplína. Vzhľadom na skutočnosť, že umenie ešte nebolo oddelené od remesla, použitie ornamentu malo absolútne využitie a zase naopak maliari s obľubou dovárali ornamentom svoje obrazy. Dynamika obdobia odzrkadlila taktiež jej charakter. Kým v rannej fáze boli plastické dekorácie a architektonické členenie v rovnováhe, k jej koncu už prekypovala bohatosťou tvarov a nekontrolovateľných rozmerov. Uplatnil sa princíp nepravdepodobnosti, no zároveň vyslovenú fantastickosť nevy-hľadával, keď sa opieral o zaužívané predlohy z antiky. Tou-to nevyčerpateľnou pokladnicou nápadov a inšpiračných zdro-jov nemohol ani nijak inak skončiť, len absolútnym výbuchom nových tvarov a zmyslov v nadchá-dzajúcom období.